A ngɔ Paulo kɛ yaa Roma
1
2 Wa wó Adramitio lɛ ko kɛ ho. Lɛ nɛ ɔ yaa gu Asia wo nya ma amɛ a lɛsimuɔ he ɔmɛ. Aristarko, Makedonia no ɔ nɛ je Tesalonika a piɛ wa he.
3 E nɔ jena a, wa ya su Sidon. Yulio hɛɛ Paulo saminya; e ngmɛ lɛ blɔ nɛ e ya slaa e huɛmɛ, nɛ a ha lɛ níhi nɛ hia lɛ.
4 Wa hia kɛ je lejɛ ɔ, se akɛnɛ wa ngɛ kɔɔhiɔ kpee he je ɔ, wa ya gu Kipro kasa nya he nɛ zugba a tsi kɔɔhiɔ nya ngɛ. Kipro ji zugba kpɔ ko nɛ wo bɔle lɛ kɛ kpe.
5 Wa po Kilikia kɛ Pamfilia wo ɔ, nɛ wa ba da Mira ngɛ Likia.
6 Asafoatsɛ ɔ na Aleksandria lɛ ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ yaa Italia, nɛ e je wɔ ngɔ wo mi.
7
8 Wa nyɛɛ kpo ɔ he haa, se dengme loko wa po mi ngɛ lejɛ ɔ kɛ ba he ko nɛ a tsɛɛ Lɛsimuɔ he Jɔjɔɛ. Hiɛ ɔ, kɛ Lasea ma a he kɛ we.
9
10 “Tsaatsɛmɛ, i na kaa kɛ je hiɛ ɔ kɛ yaa a, wa blɔ hiami ɔ maa pee haomi sɔuu. Lɛ ɔ maa ywia, tlomi ɔ maa laa, nɛ nimli a bimɛ a hɛ mi ma kpata.”
11 Se munyu nɛ kudɔɔtsɛ ɔ, kɛ lɛtsɛ ɔ tu ɔ mohu ya asafoatsɛ ɔ yi mi pe ga nɛ Paulo wo mɛ ɔ.
12 Lɛsimuɔ he ɔ pi he nɛ a ma nyɛ maa ye fĩɛ be ɔ ngɛ; lɔ ɔ he ɔ, a ti nihi fuu wo ga kaa a hia kɛ je lejɛ ɔ, nɛ a ka kaa alini a maa su Foinike, konɛ a ya ye fiɛ be ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Kreta lɛsimuɔ he ji Foinike, nɛ e ngɛ leneyi kɛ bonyoku je, kɛ omleyi kɛ bonyoku je a kpɛti.
Wo nɔ kɔɔhiɔ nguaa hia
13
14 Tlukaa a, wo nɔ kɔɔhiɔ ko hia ba kpee mɛ. A tsɛɛ kɔɔhiɔ nɛ ɔ ke, “Omleyi kɛ beleku kɔɔhiɔ.”
15 Kɔɔhiɔ ɔ ba na lɛ ɔ, se akɛnɛ wa nyɛ we nɛ wa kudɔ lɛ ɔ kɛ kpee kɔɔhiɔ ɔ, wa ngmɛɛ lɛ ɔ he ha kɔɔhiɔ ɔ.
16 Benɛ wa kplaa kɛ ya su wo kpɔ nyafii ko nɛ a tsɛɛ Kauda a we leneyi je ɔ, wa ná mumi womi he bɔɔ, nɛ wa nyɛ nu lɛ ɔ mi boto ɔ.
17 A wo boto ɔ nɔ kɛ je wo ɔ mi kɛ ba lɛ ɔ mi, nɛ a fi boto ɔ kɛ wo angmla a he kpɛkpɛtɛɛ. A ngɛ gbeye yee kaa alini a ma ya sa zia kɛ mɔsɔ nɔ ngɛ Libia wo ɔ nya; lɔ ɔ he ɔ, a gbe abalaa, konɛ kɔɔhiɔ nɛ kplaa lɛ ɔ kɛ ya.
18 Wo nɔ kɔɔhiɔ nɛ nya wa a doo wa nya wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e nɔ jena a, a bɔni tlomi ɔ jemi ngɛ lɛ ɔ mi kɛ ngɛ wo ɔ mi puee.
19 Ligbi etɛne ɔ, mɛ nitsɛmɛ a je lɛ ɔ he ní ɔmɛ ekomɛ ngɔ pue wo ɔ mi.
20 Wa nɛ́ pu kɛ dodoe hɛ mi ligbi babauu. Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, kɔɔhiɔ ɔ ngɛ fiae wawɛɛ nitsɛ. Nyagbe ɔ, wa je wa hɛ fɔ si, ejakaa wa be hɛ nɔ kami kaa wa yi ma na wami.
21
22 Se kɛ̃ ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ na tsui! Nyɛ ti nɔ ko nɔ ko be gboe. Lɛ ɔ kɛkɛ nɛ ma bɔ wɔ.
23 Ejakaa nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, Mawu, nɔ nɛ nɔ́ ji mi, nɛ lɛ nɔuu nɛ i jaa bɔfo ba da ye kasa nya,
24 nɛ e de mi ke, ‘Paulo, koo ye gbeye! Ja a kɛ mo ya da Kaisare ɔ hɛ mi kokooko. Mawu na mo mɔbɔ saminya, nɛ e he o kɛ nihi tsuo nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ nyɛ yi wami.’
25 Lɔ ɔ he ɔ, tsaatsɛmɛ, nyɛ na tsui ejakaa i heɔ Mawu yeɔ, nɛ i le kaa bɔ nɛ e de mi ɔ, jã nɛ e maa ba mi.
26 Wa ma ya sa si ngɛ zugba kpɔ ko nɛ wo bɔle lɛ nɔ.”
27
28 Lɔ ɔ he ɔ, a fɔ̃ kpa kɛ e se tɛ kɛ kale wo ɔ mi kuɔmi, nɛ a ná gugue nyingmi enyɔ. Benɛ a ya hɛ mi bɔɔ ɔ, a fɔ̃ kpa a ekohu, nɛ a ná gugue nyɔngma kɛ enuɔ.
29 Enɛ ɔ ha a ye gbeye kaa alini nɛ lɛ ɔ ma ya sa si ngɛ tɛ sa nɔ; lɔ ɔ he ɔ, a fɔ̃ osɛkɛ eywiɛ ngɛ lɛ ɔ supa je kɛ ngɛ mlɛe nɛ je nɛ na mla.
30 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛ ɔ mi ní tsuli ɔmɛ ka kaa a maa tu fo kɛ je lɛ ɔ mi. A je boto ɔ ngɔ wo wo ɔ mi, nɛ a buá pee kaa a yaa fɔ̃ osɛkɛ ngɛ lɛ ɔ yi je.
31 Se Paulo de asafoatsɛ ɔ, kɛ ta buli ɔmɛ ke, “Ke lɛ mi ní tsuli ɔmɛ je lɛ ɔ mi lɛɛ nyɛ be je mi tlɔe.”
32 Lɔ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ poo kpa nɛ a kɛ fi boto ɔ, konɛ boto ɔ nɛ ho.
33
34 Lɔ ɔ he ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ ye ní, ejakaa lɔ ɔ lɛ ma ha nyɛ nɔmlɔ tso he wami. Nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛ ti nɔ ko pee.”
35 Benɛ Paulo de enɛ ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e na Mawu si, nɛ ngɛ mɛ tsuo a hɛ mi ɔ, e ku mi, nɛ e bɔni yemi.
36 Kɛkɛ nɛ a nɔ gbagba te, nɛ mɛ tsuo a ye ní.
37 Nihi tsuo nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ a yibɔ ji lafa enyɔ kɛ nyingmi kpaago kɛ ekpa.
38 Benɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ye ní bɔ nɛ e ma nyɛ ɔ, a je ngma a tsuo ngɔ wo wo ɔ mi, konɛ lɛ ɔ nɛ pee huyɛhuyɛ.
Lɛ ɔ butu
39
40 Lɔ ɔ he ɔ, a poo osɛkɛ ɔmɛ ngɔ wo wo ɔ mi, nɛ a pɛne kpa nɛ fi kudɔɔ ɔ hulɔ. Jehanɛ a wo abalaa nɛ ngɛ lɛ ɔ yi ɔ, konɛ kɔɔhiɔ ɔ nɛ ha nɛ lɛ ɔ nɛ nyɛɛ kɛ ya hɛ mi. Kɛkɛ nɛ wa ngɔ wa yi kɛ pi wo kpo ɔ.
41 Lɛ ɔ ya hɛ zia kpɔ, nɛ e pu zu; e yiti ɔ ya hɛ si kpɛii, se e supa a lɛɛ oslɔke ɔ ywia lɛ wɔtsɔwɔtsɔ.
42
43 Se asafoatsɛ ɔ to e yi mi kaa e ma he Paulo yi wami, lɔ ɔ he ɔ, e tsi a nya, nɛ a gbi nɔ ko. Mohu ɔ, e fa ke nihi tsuo nɛ le silemi ɔ, mɛ kekle a tu ngɔ pue wo ɔ mi, nɛ a sile kɛ ya nu kpo;
44 ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ, a ti ni komɛ nɛ a bu gbegbelihi a nɔ, nɛ ni komɛ hu a kpla lɛ ɔ he kɛ ya nu kpo. Bɔ nɛ pee nɛ mɛ tsuo a ya su kpo slɔkee ji nɛ ɔ nɛ.