A ngɔ Paulo kɛ yaa Roma

1 Benɛ a ma nya si kaa wa ma wo lɛ kɛ ya Italia a, a ngɔ Paulo kɛ pamitsɛmɛ kpa komɛ hu ngɔ wo Roma asafoatsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yulio ɔ dɛ. Asafoatsɛ nɛ ɔ, “Roma matsɛ tabo” ɔ mi no ji lɛ.

2 Wa wó Adramitio lɛ ko kɛ ho. Lɛ nɛ ɔ yaa gu Asia wo nya ma amɛ a lɛsimuɔ he ɔmɛ. Aristarko, Makedonia no ɔ nɛ je Tesalonika a piɛ wa he.

3 E nɔ jena a, wa ya su Sidon. Yulio hɛɛ Paulo saminya; e ngmɛ lɛ blɔ nɛ e ya slaa e huɛmɛ, nɛ a ha lɛ níhi nɛ hia lɛ.

4 Wa hia kɛ je lejɛ ɔ, se akɛnɛ wa ngɛ kɔɔhiɔ kpee he je ɔ, wa ya gu Kipro kasa nya he nɛ zugba a tsi kɔɔhiɔ nya ngɛ. Kipro ji zugba kpɔ ko nɛ wo bɔle lɛ kɛ kpe.

5 Wa po Kilikia kɛ Pamfilia wo ɔ, nɛ wa ba da Mira ngɛ Likia.

6 Asafoatsɛ ɔ na Aleksandria lɛ ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ yaa Italia, nɛ e je wɔ ngɔ wo mi.

7 Wa nyɛɛ blɛuu be saii nɛ dengme loko wa su Kenido ma a hanɔ. Se akɛnɛ kɔɔhiɔ ɔ ngmɛ́ wɔ blɔ nɛ waa ya hɛ mi he je ɔ, wa gba kɛ ya gu Salmone hanɔ kɛ tsɔ Kreta zugba kpɔ ɔ he. Zugba kpɔ nɛ ɔ tsi kɔɔhiɔ nya ngɛ lejɛ ɔ.

8 Wa nyɛɛ kpo ɔ he haa, se dengme loko wa po mi ngɛ lejɛ ɔ kɛ ba he ko nɛ a tsɛɛ Lɛsimuɔ he Jɔjɔɛ. Hiɛ ɔ, kɛ Lasea ma a he kɛ we.

9 Wa puɛ be babauu ngɛ lejɛ ɔ kɛ ya si wa na kaa ke wa ke wa ma tsa blɔ hiami ɔ nɔ ɔ, e maa pee haomi sɔuu. Jehanɛ ɔ Kpatami ligbi ɔ hu be momo. Lɔ ɔ he ɔ, Paulo wo mɛ ga ke,

10 “Tsaatsɛmɛ, i na kaa kɛ je hiɛ ɔ kɛ yaa a, wa blɔ hiami ɔ maa pee haomi sɔuu. Lɛ ɔ maa ywia, tlomi ɔ maa laa, nɛ nimli a bimɛ a hɛ mi ma kpata.”

11 Se munyu nɛ kudɔɔtsɛ ɔ, kɛ lɛtsɛ ɔ tu ɔ mohu ya asafoatsɛ ɔ yi mi pe ga nɛ Paulo wo mɛ ɔ.

12 Lɛsimuɔ he ɔ pi he nɛ a ma nyɛ maa ye fĩɛ be ɔ ngɛ; lɔ ɔ he ɔ, a ti nihi fuu wo ga kaa a hia kɛ je lejɛ ɔ, nɛ a ka kaa alini a maa su Foinike, konɛ a ya ye fiɛ be ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Kreta lɛsimuɔ he ji Foinike, nɛ e ngɛ leneyi kɛ bonyoku je, kɛ omleyi kɛ bonyoku je a kpɛti.

Wo nɔ kɔɔhiɔ nguaa hia

13 Kɔɔhiɔ ba bɔni fiami blɛuu kɛ je leneyi je, lɔ ɔ he ɔ, e pee ni ɔmɛ nɛ ngɛ lɛ ɔ mi kaa nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ɔ ba mi. Lɔ ɔ he ɔ, a gbla sɛkɛ ɔ, nɛ a hia kɛ be ngɛ Kreta wo ɔ nya tataata.

14 Tlukaa a, wo nɔ kɔɔhiɔ ko hia ba kpee mɛ. A tsɛɛ kɔɔhiɔ nɛ ɔ ke, “Omleyi kɛ beleku kɔɔhiɔ.”

15 Kɔɔhiɔ ɔ ba na lɛ ɔ, se akɛnɛ wa nyɛ we nɛ wa kudɔ lɛ ɔ kɛ kpee kɔɔhiɔ ɔ, wa ngmɛɛ lɛ ɔ he ha kɔɔhiɔ ɔ.

16 Benɛ wa kplaa kɛ ya su wo kpɔ nyafii ko nɛ a tsɛɛ Kauda a we leneyi je ɔ, wa ná mumi womi he bɔɔ, nɛ wa nyɛ nu lɛ ɔ mi boto ɔ.

17 A wo boto ɔ nɔ kɛ je wo ɔ mi kɛ ba lɛ ɔ mi, nɛ a fi boto ɔ kɛ wo angmla a he kpɛkpɛtɛɛ. A ngɛ gbeye yee kaa alini a ma ya sa zia kɛ mɔsɔ nɔ ngɛ Libia wo ɔ nya; lɔ ɔ he ɔ, a gbe abalaa, konɛ kɔɔhiɔ nɛ kplaa lɛ ɔ kɛ ya.

18 Wo nɔ kɔɔhiɔ nɛ nya wa a doo wa nya wawɛɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e nɔ jena a, a bɔni tlomi ɔ jemi ngɛ lɛ ɔ mi kɛ ngɛ wo ɔ mi puee.

19 Ligbi etɛne ɔ, mɛ nitsɛmɛ a je lɛ ɔ he ní ɔmɛ ekomɛ ngɔ pue wo ɔ mi.

20 Wa nɛ́ pu kɛ dodoe hɛ mi ligbi babauu. Be nɛ ɔ mi tsuo ɔ, kɔɔhiɔ ɔ ngɛ fiae wawɛɛ nitsɛ. Nyagbe ɔ, wa je wa hɛ fɔ si, ejakaa wa be hɛ nɔ kami kaa wa yi ma na wami.

21 Ni ɔmɛ yi ní be saii enɛ ɔ ha Paulo te da si nɛ e de mɛ ke, “Tsaatsɛmɛ, jinɛ e sa kaa nyɛ ko bu mi tue, nɛ a ko hiɛ lɛ ɔ kɛ ji Kreta. Jinɛ wa ko ba nɛ nɔ́, nɛ níhi a hɛ mi hu ko ba kpataa we kikɛ nɛ ɔ.

22 Se kɛ̃ ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ, nyɛ na tsui! Nyɛ ti nɔ ko nɔ ko be gboe. Lɛ ɔ kɛkɛ nɛ ma bɔ wɔ.

23 Ejakaa nyɔ nɛ ɔ mi ɔ, Mawu, nɔ nɛ nɔ́ ji mi, nɛ lɛ nɔuu nɛ i jaa bɔfo ba da ye kasa nya,

24 nɛ e de mi ke, ‘Paulo, koo ye gbeye! Ja a kɛ mo ya da Kaisare ɔ hɛ mi kokooko. Mawu na mo mɔbɔ saminya, nɛ e he o kɛ nihi tsuo nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ nyɛ yi wami.’

25 Lɔ ɔ he ɔ, tsaatsɛmɛ, nyɛ na tsui ejakaa i heɔ Mawu yeɔ, nɛ i le kaa bɔ nɛ e de mi ɔ, jã nɛ e maa ba mi.

26 Wa ma ya sa si ngɛ zugba kpɔ ko nɛ wo bɔle lɛ nɔ.”

27 Kɛ ba su ligbi nyɔngma kɛ eywiɛne ɔ nyɔ ɔ mi tsuo ɔ, kɔɔhiɔ ɔ ngɛ wa se tsɛ̃e wawɛɛ ngɛ Adria wo ɔ nɔ. Maa pee nyɔ mi kpɛti ɔ, lɛ ɔ mi ní tsuli ɔmɛ susu kaa a su zugba he ta.

28 Lɔ ɔ he ɔ, a fɔ̃ kpa kɛ e se tɛ kɛ kale wo ɔ mi kuɔmi, nɛ a ná gugue nyingmi enyɔ. Benɛ a ya hɛ mi bɔɔ ɔ, a fɔ̃ kpa a ekohu, nɛ a ná gugue nyɔngma kɛ enuɔ.

29 Enɛ ɔ ha a ye gbeye kaa alini nɛ lɛ ɔ ma ya sa si ngɛ tɛ sa nɔ; lɔ ɔ he ɔ, a fɔ̃ osɛkɛ eywiɛ ngɛ lɛ ɔ supa je kɛ ngɛ mlɛe nɛ je nɛ na mla.

30 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛ ɔ mi ní tsuli ɔmɛ ka kaa a maa tu fo kɛ je lɛ ɔ mi. A je boto ɔ ngɔ wo wo ɔ mi, nɛ a buá pee kaa a yaa fɔ̃ osɛkɛ ngɛ lɛ ɔ yi je.

31 Se Paulo de asafoatsɛ ɔ, kɛ ta buli ɔmɛ ke, “Ke lɛ mi ní tsuli ɔmɛ je lɛ ɔ mi lɛɛ nyɛ be je mi tlɔe.”

32 Lɔ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ poo kpa nɛ a kɛ fi boto ɔ, konɛ boto ɔ nɛ ho.

33 Makɛ, benɛ je mi tsɔ we lolo ɔ, Paulo kpa ni ɔmɛ tsuo pɛɛ ke a ye nɔ́ ko. E de mɛ ke, “Ligbi nyɔngma kɛ eywiɛ sɔuu ji nɛ ɔ nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko yɛ nyɛ nya mi.

34 Lɔ ɔ he ɔ, i kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ ye ní, ejakaa lɔ ɔ lɛ ma ha nyɛ nɔmlɔ tso he wami. Nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛ ti nɔ ko pee.”

35 Benɛ Paulo de enɛ ɔ, e kɛ̃ abolo, nɛ e na Mawu si, nɛ ngɛ mɛ tsuo a hɛ mi ɔ, e ku mi, nɛ e bɔni yemi.

36 Kɛkɛ nɛ a nɔ gbagba te, nɛ mɛ tsuo a ye ní.

37 Nihi tsuo nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ a yibɔ ji lafa enyɔ kɛ nyingmi kpaago kɛ ekpa.[7]

38 Benɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ye ní bɔ nɛ e ma nyɛ ɔ, a je ngma a tsuo ngɔ wo wo ɔ mi, konɛ lɛ ɔ nɛ pee huyɛhuyɛ.

Lɛ ɔ butu

39 Benɛ je na a, lɛ ɔ mi ní tsuli ɔmɛ li wo kpo he nɛ a ba su ɔ, se a na wo nya kɔtɔmi he ko kɛ e nya zia, nɛ a pee a yi mi kaa ke a ma nyɛ ɔ, a maa ngɔ lɛ ɔ kɛ ya sa si ngɛ lejɛ ɔ.

40 Lɔ ɔ he ɔ, a poo osɛkɛ ɔmɛ ngɔ wo wo ɔ mi, nɛ a pɛne kpa nɛ fi kudɔɔ ɔ hulɔ. Jehanɛ a wo abalaa nɛ ngɛ lɛ ɔ yi ɔ, konɛ kɔɔhiɔ ɔ nɛ ha nɛ lɛ ɔ nɛ nyɛɛ kɛ ya hɛ mi. Kɛkɛ nɛ wa ngɔ wa yi kɛ pi wo kpo ɔ.

41 Lɛ ɔ ya hɛ zia kpɔ, nɛ e pu zu; e yiti ɔ ya hɛ si kpɛii, se e supa a lɛɛ oslɔke ɔ ywia lɛ wɔtsɔwɔtsɔ.

42 Ta buli ɔmɛ pee a yi mi kaa a maa gbe pamitsɛmɛ ɔmɛ, konɛ a ti nɔ ko nɛ ko sile kɛ ho nɛ e ba tu fo kɛ je.

43 Se asafoatsɛ ɔ to e yi mi kaa e ma he Paulo yi wami, lɔ ɔ he ɔ, e tsi a nya, nɛ a gbi nɔ ko. Mohu ɔ, e fa ke nihi tsuo nɛ le silemi ɔ, mɛ kekle a tu ngɔ pue wo ɔ mi, nɛ a sile kɛ ya nu kpo;

44 ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ, a ti ni komɛ nɛ a bu gbegbelihi a nɔ, nɛ ni komɛ hu a kpla lɛ ɔ he kɛ ya nu kpo. Bɔ nɛ pee nɛ mɛ tsuo a ya su kpo slɔkee ji nɛ ɔ nɛ.