A hla Barnaba kɛ Saulo nɛ a tsɔ mɛ

1 Gbali, kɛ tsɔɔli komɛ ngɛ Antiokia asafo ɔ mi. Mɛ ji Barnaba, Simeon nɛ a tsɛɛ lɛ Yumu hulɔ ɔ, kɛ Lusio, Kirene no ɔ, Manahen nɛ a tsɔse e kɛ amlaalo Herode ɔ, kɛ Saulo.

2 Benɛ kaseli ɔmɛ ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ jae, nɛ a ngɛ hwɔ hae ɔ, Mumi Klɔuklɔu ɔ de mɛ ke, “Nyɛɛ hla Barnaba kɛ Saulo ngɔ ha mi, konɛ a tsu ní tsumi nɛ i tsɛ mɛ ngɛ he ɔ.”

3 Kaseli ɔmɛ ha hwɔ, nɛ a sɔle, nɛ a kɛ a nine pue Barnaba kɛ Saulo a nɔ, nɛ a wo mɛ blɔ.

Saulo kɛ Barnaba ngɛ Kipro

4 Akɛnɛ Mumi Klɔuklɔu ɔ lɛ tsɔ mɛ ɔ, Barnaba, kɛ Saulo pue nɔ kɛ ho Seleukia ya. A wó lɛ ngɛ lejɛ ɔ kɛ ho Kipro ya. Kipro ji zugba kpɔ nɛ nyu bɔle lɛ.

5 Benɛ a su Salami ɔ, a fiɛ Mawu munyu ɔ ngɛ Yuda bi ɔmɛ a kpe he ɔmɛ. Yohane nɛ a tsɛɛ lɛ Marko hulɔ ɔ kɛ mɛ ho, nɛ e ya ye bua mɛ.

6 A nyɛɛ nane kɛ gu zugba kpɔ ɔ tsuo nɔ kɛ ba su Pafo. A na Yuda no kunya yelɔ lakpa gbalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ Bar-Yesu ngɛ lejɛ ɔ.

7 Nyumu nɛ ɔ huɛ ji Sergio Paulo, zugba a nɔ amlaalo ɔ. Sergio Paulo ɔ, nɔmlɔ nɛ hɛ mi ka si ji lɛ. Amlaalo ɔ tsɛ Barnaba, kɛ Saulo kɛ ba e ngɔ; ejakaa e suɔ kaa e maa bu Mawu munyu ɔ tue.

8 Se Elima, kunya yelɔ ɔ ka a nya tsimi. (Biɛ Bar- Yesu ɔ ngɛ Hela gbi mi ji Elima). E ka kaa e ma puɛ amlaalo ɔ juɛmi, konɛ e ngmɛɛ e hemi kɛ yemi ɔ he.

9 Tlukaa a, Mumi Klɔuklɔu ɔ ba Saulo nɛ a tsɛɛ lɛ Paulo hulɔ ɔ nɔ, nɛ e hyɛ kunya yelɔ ɔ too,

10 nɛ e de ke, “Abosiami nitsɛnitsɛ ji mo! Nɔ́ kpakpa tsuaa nɔ́ kpakpa he nyɛlɔ! Ní yayamihi pɛ a he o susuu! Be tsuaa be ɔ, o bɔɔ mɔde kaa o ma tsake Nyɔmtsɛ ɔ anɔkuale munyu ɔ hɛ mi kɛ pee lakpa!

11 Hyɛ, Nyɔmtsɛ ɔ ma je e he wami kpo kɛ tsɔɔ mo jehanɛ; o hɛ ma yu; o be pu la nae kɛ maa su be ko!” Amlɔ nɔuu ɔ, Elima hɛngmɛ nɔ wo afua, nɛ e pee kpii. Kɛkɛ nɛ e bɔni si tataami ngɛ nɔ ko hlae nɛ maa ta e dɛ mi nɛ e tsɔɔ lɛ blɔ.

12 Benɛ amlaalo ɔ na nɔ́ nɛ ba a, e he ye. Nɔ́ nɛ e kase ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ he ɔ pee lɛ nyakpɛ saminya.

Paulo ba Antiokia nɛ ngɛ Pisidia a

13 Jehanɛ Paulo kɛ nihi nɛ piɛ e he ɔ wó lɛ kɛ je Pafo kɛ ba Perga ngɛ Pamfilia. Benɛ a su hiɛ ɔ, Yohane nɛ a tsɛɛ lɛ Marko hulɔ ɔ kpale ngɛ a se kɛ ho Yerusalem ya.

14 Se mɛɛ lɛɛ a je Perga, nɛ a po mi kɛ ba Antiokia ngɛ Pisidia. Hejɔɔmi ligbi ɔ, a ya kpe he ɔ, nɛ a ya hi si.

15 Benɛ a kane Mose mlaa a, kɛ gbali ɔmɛ a womi ɔ se ɔ, kpe he ɔ nikɔtɔma amɛ tsɔ ba de Paulo kɛ Barnaba ke, “Nyɛmimɛ, ke nyɛ ngɛ munyu ko nɛ maa wo ni ɔmɛ he wami ɔ, nyɛɛ tu.”

16 Kɛkɛ nɛ Paulo te da si, nɛ e wo e nine nɔ, konɛ a pee dii. E bɔni munyu tumi ke, “Ye nyɛmimɛ Israel bi, kɛ nyɛ ma je li nɛ nyɛ yee Mawu gbeye nɛ nyɛ ba bua nyɛ he nya ngɛ hiɛ ɔ, nyɛɛ bu tue!

17 Israel Mawu ɔ hla wa nɛmɛ ɔmɛ, nɛ e pee mɛ ma kpetekpleenyɛ benɛ a ya to nibwɔ ngɛ Egipt ɔ. Mawu ngɔ e he wami kpetekpleenyɛ ɔ kɛ je mɛ kɛ je lejɛ ɔ.

18 E to e tsui si ha mɛ, nɛ e hyɛ a nɔ ngɛ nga a nɔ maa pee jeha nyingmi eywiɛ.

19 E kpata je ma kpaago a hɛ mi ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ e dla zugba a ngɔ ha e ma a, konɛ e pee a nɔ́.

20 Jeha lafa eywiɛ kɛ nyingmi enuɔ, loo nɔ́ mi sane ji nɛ ɔ nɛ. “Lɔ ɔ se ɔ, e je ma a nya dali ha mɛ, nɛ a ye ma a nɔ kɛ ba su gbalɔ Samuel yi nɔ.

21 Jehanɛ a bi ke a to matsɛ ha mɛ, nɛ Mawu ngɔ Kish bi Saulo, nyumu ko nɛ je Benyamin wɛtso ɔ mi ɔ ngɔ ha mɛ; nɛ e ye a nɔ jeha nyingmi eywiɛ.

22 Pee se ɔ, Mawu kpa Saulo, nɛ e wo David matsɛ ngɛ e nane mi. Odase nɛ Mawu ye ngɛ e he ji nɛ ɔ nɛ: ‘I ná Ishai bi David he bua jɔmi kaa nɔ ko nɛ maa pee ye suɔmi nya ní.’

23 David nina ji Yesu, nɔ nɛ Mawu hla nɛ e ba he Israel ma a yi wami kaa bɔ nɛ e wo si ɔ.

24 Loko Yesu bɔni e ní tsumi ɔ, Yohane ba fiɛ kɛ tsɔɔ Israel ma a tsuo ke a kpa yayami peemi, nɛ a sɔle mɛ.

25 Benɛ Yohane miɔ nɛ e maa gbe e ní tsumi nya a, e bi ke, ‘Kɛ nyɛ susu ngɛ ye he kɛɛ? Mɛnɔ ji mi? Tsa pi imi ji nɔ nɛ nyɛ ngɛ blɔ hyɛe ɔ. Se nɔ ko ma ngɛ ye se, nɛ i sɛ́ nɔ nɛ pɛneɔ e tokota nya kpa tete.’

26 “Ye nyɛmimɛ Abraham nina Israel bi, kɛ nyɛ ma je li nɛ nyɛ jaa Mawu, nɛ nyɛ ba bua nyɛ he nya ngɛ hiɛ ɔ, wɔ a kɛ kikɛmɛ a yi wami hemi munyu nɛ ɔ ba ha.

27 Se nihi nɛ ngɛ Yerusalem, kɛ ma nimeli ɔmɛ li Yesu, nɛ jehanɛ ɔ, gbali ɔmɛ a munyu ɔmɛ nɛ a kaneɔ daa Hejɔɔmi ligbi ɔ hu a nui sisi. Lɔ ɔ he ɔ, a bu lɛ fɔ; enɛ ɔ ha gbali ɔmɛ a munyu ɔ ba mi.

28 A nɛ́ sane ko ngɛ e he nɛ sa kaa a da nɔ kɛ bu lɛ gbenɔ fɔ lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a kpa Pilato pɛɛ ke e ha nɛ a gbe lɛ.

29 Benɛ a pee nɔ́ tsuaa nɔ́ gbe nya kaa bɔ nɛ ngmami ɔ deɔ ngɛ e he ɔ, a je lɛ kɛ je tso ɔ nɔ, nɛ a ya to lɛ ngɛ yɔkɔ ko mi.

30 Se Mawu tle lɛ si kɛ je gbeje,

31 nɛ e je e he kpo si abɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ e kɛ mɛ je Galilea kɛ ba Yerusalem ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ e he odase yee kɛ ngɛ Israel ma a tsɔɔe.

32 Wɔɔ lɛɛ wa hiɛ ɔ bami ɔ, sane kpakpa a wa ngɔ kɛ ma nyɛ hami. Si ko nɛ Mawu wo wa nɛmɛ ɔmɛ ɔ, e ye nɔ kɛ ha wɔ, a nina a. E tle Yesu si kɛ ba wami mi ekohu kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ La enyɔne ɔ mi ke, ‘Ye Bi ji mo; mwɔnɛ ɔ, i fɔ mo ɔ.’

33

34 Jehanɛ, bɔ nɛ Mawu de ngɛ si nɛ e ma tle Yesu kɛ je gbeje nɛ e be puɛe ngɛ yɔkɔ mi gblegbleegble ɔ he ji nɛ ɔ nɛ: ‘Se moo lɛɛ ma gbaa mo kɛ ní klɔuklɔuhi nɛ ngɛ daa kaa bɔ nɛ i wo David hu si ɔ.’

35 Lɔ ɔ he hu nɛ e de ngɛ La womi ɔ he kpa ke, ‘O be hae nɛ o Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ puɛ ngɛ yɔkɔ mi gblegbleegble’ ɔ nɛ.

36 David ɔ, benɛ e tsu nɔ́ nɛ Mawu to ha lɛ ke e ba tsu ngɛ e be ɔ mi gbe nya a, e gbo, nɛ a pu lɛ ngɛ he nɛ a pu e nɛmɛ ɔmɛ ngɛ ɔ, nɛ e puɛ.

37 Se nɔ nɛ Mawu tle si ɔ lɛɛ e puɛ we.

38 Ye nyɛmimɛ, wa suɔ nɛ nyɛɛ le kaa Yesu nɔ nɛ a guu kɛ fiɛɔ tsɔɔ nyɛ ke, a maa ngɔ nyɛ he yayami kɛ pa nyɛ, nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ maa ye e he; jinɛ Mose mlaa a nya a, a ko gbla e tue.

39

40 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ hyɛ nɛ hi, konɛ nɔ́ nɛ gbali ɔmɛ de ɔ kó ba nyɛ nɔ. A ke,

41 ‘Nyɛ Mawu munyu he guɛ gbeli, nyɛɛ bu tue. Nyɛ ha nɛ e pee nyɛ nyakpɛ, nɛ nyɛ hɛ mi nɛ kpata! Ejakaa nɔ́ nɛ i ngɛ pee ngɛ nyɛ yi nɔ nɛ ɔ, ke nɔ ko tsɔɔ nyɛ sisi po nyɛ be hee maa ye kɔkɔɔkɔ.’ ”

42 Benɛ Paulo kɛ Barnaba maa je Yuda bi ɔmɛ a kpe he ɔ, ni ɔmɛ kpa mɛ pɛɛ ke a kpale kɛ ba Hejɔɔmi ligbi nɛ ma a, nɛ a ba fiɛ munyu nɛ ɔ ngɔ ha mɛ ekohu.

43 Benɛ kpe ɔ kpa a, Yuda bi, kɛ ma je li nɛ ba sɛ Yuda bi a jami ɔ mi nɛ a yee Mawu gbeye ɔ, a ti nihi babauu nyɛɛ Paulo kɛ Barnaba a se! Bɔfo ɔmɛ tu munyu tsɔɔ mɛ, nɛ a wo mɛ ga ke a ngɔ a hɛ ngɔ fɔ Mawu dloomi ɔ nɔ daa.

44 Hejɔɔmi ligbi nɛ nyɛɛ se ɔ, ma a tsuo tu kɛ ba, nɛ a ba bu Nyɔmtsɛ ɔ munyu ɔ tue.

45 Se benɛ Yuda bi ɔmɛ na ma kpekpemi ɔ, hunga jemi sɛ a mi. A tu munyu yaya kɛ bɔ musu kɛ si Paulo, kɛ níhi nɛ e ngɛ dee ɔ.

46 Se Paulo kɛ Barnaba tu munyu kɛ kã ke, “Nyɛ kekle e sa kaa a jajeɔ Mawu munyu ɔ ngɔ tsɔɔ. Se akɛnɛ nyɛ kua munyu ɔ, nɛ nyɛ bui nyɛ he kaa nyɛ sa neneene wami ɔ he je ɔ, wa dɔ wa yi kɛ yaa ma je li ɔmɛ a ngɔ.

47 Ejakaa ja ji mlaa nɛ Nyɔmtsɛ ɔ wo wɔ. Nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘I hla mo ngɔ to kaa ma je li ɔmɛ a la, nɛ o nɔ Mawu maa gu kɛ he je ɔ tsuo yi wami.’ ”

48 Benɛ ma je li ɔmɛ nu enɛ ɔ, a na bua jɔmi, nɛ a wo Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi nyami; nɛ ni nɛmɛ nɛ Mawu hla ngɔ to neneene wami ɔ he ye.

49 A fiɛ Nyɔmtsɛ ɔ munyu ɔ ngɛ lejɛ ɔ kpokpa amɛ a nɔ tsuo.

50 Se Yuda bi ɔmɛ wo ma nimeli ɔmɛ, kɛ ma je li yihi Mawu jali nɛ ngɛ biɛ ɔ a yi mi, nɛ a te si kɛ wo Paulo kɛ Barnaba. A wa mɛ yi mi, nɛ a fie mɛ kɛ je a kpokpa amɛ a nɔ.

51 Bɔfo ɔmɛ blɛ a nane si bunyuku ngɔ pue ni ɔmɛ a nɔ, nɛ a je kɛ ho Ikoniom ya.

52 Nihi nɛ he Kristo ye ngɛ Antiokia a na bua jɔmi saminya, nɛ Mumi Klɔuklɔu ɔ ba a nɔ babauu.