Yesu ha nihi akpe enuɔ niye ní
(<x>470 14:13-21</x>; <x>480 6:30-44</x>; <x>490 9:10-17</x>)
1
2 Nimli babauu nyɛɛ e se, ejakaa a na nɛ e tsa hiɔtsɛmɛ kɛ to okadi kaa Mawu Bi ji lɛ.
3 Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ kuɔ yo ɔ, nɛ a ya hi si.
4 Be nɛ Yuda bi ɔmɛ maa ye Hetsɔmi nyami ɔ su ta.
5 Yesu wo e yi nɔ, nɛ e na nimli babauu nɛ bu kɛ ma e ngɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e bi Filipo ke, “Jije wa ma he niye ní ngɛ nɛ maa su nimli nɛ ɔmɛ a nya?”
6 (Enɛ ɔ po e de gu kɛ hla Filipo juɛmi, ejakaa lɛ nitsɛ e le nɔ́ nɛ e maa pee.)
7
8
9 “Jokuɛ nyumuyo ko ngɛ hiɛ ɔ nɛ hɛɛ abolo bɔbɔɛ enuɔ nɛ a kɛ ngma pee, kɛ lo tsɔwi enyɔ, se lɔ ɔmɛ po tsa sui nɔ́ ko kɛ ha ma kpekpemi nɛ ɔ.”
10
11 Yesu kukuɔ abolo ɔ, nɛ e na Mawu si; kɛkɛ nɛ e dla ha ni ɔmɛ tsuo nɛ hii si ngɛ lejɛ ɔ. E dla lo ɔ hu ja nɔuu, nɛ nɔ tsuaa nɔ ná bɔ nɛ maa su e nya.
12 Benɛ mɛ tsuo a ye nɛ a tɔ ɔ, Yesu de kaseli ɔmɛ ke, “Nyɛ bua bibliwi nɛ piɛ ɔ nya nɛ eko kó dã.”
13 A pee jã, nɛ abolo bɔbɔɛ enuɔ nɛ a kɛ ngma pee, nɛ a ye piɛ ɔ, bibliwi nɛ a bua nya a hyi kusii nyɔngma kɛ enyɔ.
14
15 Benɛ Yesu na kaa a ngɛ hlae nɛ a nu lɛ pani nya, nɛ a wo lɛ matsɛ ɔ, e sã e he si, nɛ lɛ nɔ kake e je kpoo kɛ kuɔ yo ɔ ekohu.
Yesu nyɛɛ nyu hɛ mi
(<x>470 14:22-33</x>; <x>480 6:45-52</x>)
16
17 A ya sɛ lɛ mi, nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ pi Kapernaum, nɛ a ngɛ taku ɔ poe kɛ yaa. Jehanɛ ɔ du bu, se loloolo ɔ, a nɛ Yesu hɛ mi.
18 Jamɛ a be ɔ, kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko hia ngɛ pa a nɔ, nɛ oslɔke ngɛ kue hamahama.
19 Kaseli ɔmɛ hlui lɛ ɔ kɛ ya saii, maa pee kaa si tomi etɛ, loo eywiɛ; kɛkɛ nɛ a na Yesu nɛ nyɛɛ nyu ɔ hɛ mi kɛ ma, nɛ e miɔ nɛ e su lɛ ɔ he. Sawale nu mɛ,
20 se Yesu de mɛ ke, “Nyɛ ko ye gbeye! Imi!”
21 A he lɛ kɛ wo lɛ ɔ mi kɛ bua jɔmi; amlɔ ɔ nɔuu ɔ, lɛ ɔ ya sa kpo he he nɛ a yaa a.
Ni ɔmɛ hla Yesu
22
23 Lɛ kpa komɛ je Tiberia ba sa kpo he he nɛ Nyɔmtsɛ ɔ na Mawu si, nɛ ma kpekpemi ɔ ye abolo ɔ ngɛ ɔ.
24 Benɛ ma kpekpemi ɔ na kaa Yesu be lejɛ ɔ, nɛ a nɛ́ e kaseli ɔmɛ hulɔ ɔ, a wo lɛ ɔmɛ, nɛ a pue nɔ kɛ ho Kapernaum ya ya hla Yesu.
Yesu ji abolo nɛ haa nɔ wami
25
26
27 Nyɛ ko gbo ngma nɛ puɛɔ ɔ he dengme. Mohu ɔ, nyɛ hla ngma nɛ hii si kɛ yaa neneene. Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ ma ha nyɛ ɔ nɛ, ejakaa Tsɛ Mawu ɔ nɛ hla lɛ.”
28
29
30
31
32
33 Mawu we abolo ɔ ji nɔ nɛ je hiɔwe kɛ ba a, nɛ lɛɛ e ma ha je ɔ wami.”
34
35
36 Kaa bɔ nɛ i de nyɛ momo ɔ, nyɛ na mi lɛɛ, se nyɛ he we yi.
37 Nɔ tsuaa nɔ nɛ Tsaatsɛ ngɔ ha mi ɔ maa ba ye ngɔ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ baa ye ngɔ ɔ, i be lɛ fiee kɔkɔɔkɔ.
38 Ejakaa i je hiɔwe kɛ ba nɛ ma ba pee nɔ nɛ tsɔ mi ɔ suɔmi nya ní, se pi imi nitsɛ ye suɔmi nya ní.
39 Nɔ nɛ tsɔ mi ɔ, nɔ́ nɛ e suɔ ji kaa nihi tsuo nɛ e tu ngɔ wo ye dɛ mi ɔ, ngmelu kake kó je mi; se mohu nyagbe ligbi ɔ, ma tle mɛ tsuo si.
40 Ejakaa Tsaatsɛ suɔ kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ na Bi ɔ, nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, e na neneene wami. Nɛ nyagbe ligbi ɔ, ma tle mɛ si kɛ ba wami mi.”
41
42 nɛ a bi ke, “Anɛ pi Yosef bi Yesu ɔ ji nɛ ɔ? Tse wa le e tsɛ kɛ e nyɛ! Nɛ lɛɛ e ke e je hiɔwe ɔ? Kɛ pee kɛɛ nɛ e deɔ jã mɔ?”
43
44 Nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ba ye ngɔ kaa ja Tsɛ ɔ nɛ tsɔ mi ɔ gbla lɛ kɛ ba ye ngɔ; nɛ nyagbe ligbi ɔ, ma tle lɛ si.
45
46 Se enɛ ɔ tsɔɔ we kaa nɔ ko na Tsɛ ɔ hyɛ; ja imi nɛ i je Mawu ngɔ ɔ, imi pɛ nɛ i na lɛ.
47 I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi ke nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ yeɔ ɔ, e nine su neneene wami nɔ.
48 Imi ji abolo nɛ haa nɔ wami ɔ nɛ.
49 Nyɛ nɛmɛ ɔmɛ ye mana ngɛ nga a nɔ, nɛ a gbo.
50 Se abolo nɛ je hiɔwe ɔ lɛɛ ke nɔ ko ye ɔ, e be gboe.
51 Imi ji abolo nɛ je hiɔwe nɛ haa nɔ wami. Nɔ nɛ maa ye kikɛmɛ a abolo nɛ ɔ eko ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene. Abolo nɛ ma ha lɛ ɔ ji imi nitsɛ ye he lo nɛ i ngɔ kɛ ha, bɔ nɛ pee nɛ je ɔ tsuo yi nɛ na wami.”
52
53
54 Nɔ tsuaa nɔ nɛ maa ye ye he lo, nɛ e maa nu ye muɔ ɔ ma na neneene wami; nɛ nyagbe ligbi ɔ, ma tle lɛ si.
55 Ejakaa ye he lo ɔ ji niye ní nɛ sa nɛ a ye, nɛ ye muɔ ɔ, nɔ́ nɛ sa nɛ a nu.
56 Nɔ tsuaa nɔ nɛ yeɔ ye he lo, nɛ e nuu ye muɔ ɔ hii ye mi, nɛ imi hu i hii e mi.
57 Tsɛ ɔ nɛ tsɔ mi ɔ hɛ ngɛ; nɛ e ha nɛ imi hu ye hɛ ngɛ. Jã kɛ̃, nɔ tsuaa nɔ nɛ yeɔ ye he lo ɔ, ma ha lɛ wami.
58 Abolo nɛ je hiɔwe ɔ ji nɛ ɔ nɛ. Abolo nɛ ɔ be kaa nɔ́ nɛ nyɛ nɛmɛ ɔmɛ ye nɛ pee se a gbo ɔ. Mohu ɔ, nɔmlɔ nɛ maa ye abolo nɛ ɔ maa hi si kɛ maa ya neneene.”
59
Neneene wami munyuhi
60
61
62 Ke nyɛ na Nɔmlɔ Bi ɔ nɛ kpale kɛ yaa hiɔwe he nɛ e je kɛ ba a, kɛ nyɛ maa pee kɛɛ?
63 Mawu mumi ɔ nɛ haa nɔ wami ɔ nɛ. Adesa he wami pi nɔ́ ko kulaa. Munyuhi nɛ i kɛ nyɛ tu nɛ ɔ ma ha nyɛ Mawu mumi nɛ haa nɔ wami ɔ.
64 Se kɛ̃, nyɛ ti ni komɛ he we yi.” (Kɛ je sisije ɔ, Yesu lɛɛ e le ni nɛmɛ nɛ be lɛ hee maa ye; nɛ nɔmlɔ nɛ maa tsɔɔ e se blɔ ɔ hu e le lɛ.)
65 Yesu ya nɔ de ke, “Enɛ ɔ nɔuu he je nɛ i de nyɛ ke nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ba ye ngɔ kaa ja Tsɛ ɔ nitsɛ ha lɛ he blɔ ɔ nɛ.”
66
67 Lɔ ɔ he ɔ, e bi ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ ke, “Nyɛ hu nyɛ suɔ kaa nyɛɛ maa je lo?”
68
69 Amlɔ nɛ ɔ, wɔɔ lɛɛ wa he ye, nɛ wa na le hulɔ kaa mo ji Mawu Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.”
70
71 Blɔɔ, Simon Iskariot bi Yuda e ngɛ dee ɔ nɛ. Ejakaa Yuda a, ni nyɔngma kɛ enyɔ ɔmɛ a ti nɔ kake ji lɛ. Se pee se ɔ, lɛ ji nɔ nɛ ba tsɔɔ Yesu se blɔ.