Yihewi nyɔngma amɛ a he abɛ ɔ
1
2 A kpɛti ni enuɔ ji kuasiahi, nɛ ni enuɔ lɛɛ ní leli ji mɛ.
3 Kuasia amɛ ngɔɛ nu kɛ piɛ we kane ɔmɛ nɛ a hɛɛ ɔ a he.
4 Ní leli ɔmɛ lɛɛ a hɛɛ nu kɛ tɔ ngɔ piɛ a kane ɔmɛ a he.
5 Se ayɛflo huno ɔ ya bɛ mla, nɛ kɔnɛɛ de yihewi ɔmɛ, nɛ a hwɔ mahe.
6
7 Yihewi ɔmɛ tsuo te si, nɛ a tsɛ̃ a kane ɔmɛ a mi.
8 Kɛkɛ nɛ kuasia amɛ de ní leli ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ha wɔ nyɛ nu ɔ eko, ejakaa wa kane ɔmɛ ngɛ gboe.’
9 Se ní leli ɔmɛ de mɛ ke, ‘Eko ɔ, e ba be waa kɛ nyɛ tsuo sue; nyɛɛ ya nu juali ɔmɛ a ngɔ nɛ nyɛ ya he nyɛ nitsɛmɛ nyɛ nɔ́.’
10 Se benɛ a ho hemi ya a, ayɛflo huno ɔ ba, nɛ ni nɛmɛ nɛ dla a he to lɛ ɔ, a kɛ lɛ ho yo kpeemi he ɔ ya. Nɛ a nga sinya a.
11
12 Se ayɛflo huno ɔ he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke i li nyɛ.’ ”
13
Tsɔli etɛ ɔmɛ a he abɛ ɔ
(<x>490 19:11-27</x>)
14
15 E ha nɔ tsuaa nɔ sika bɔ nɛ nɔ ɔ ma nyɛ maa hyɛ nɔ. E ha nɔ kake sika tsu yi akpe enuɔ; e ha nɔ kake sika tsu yi akpe enyɔ, nɛ nɔ ko hu na yi akpe. Kɛkɛ nɛ e doma.
16 Nɔ nɛ na sika tsu yi akpe enuɔ ɔ ho amlɔ, nɛ e kɛ sika a ya tsu ní; nɛ e na sika tsu yi akpe enuɔ kɛ bɔ he.
17 Nɔ nɛ na sika tsu yi akpe enyɔ ɔ hu ya na enyɔ kɛ bɔ he ja nɔuu.
18 Se nɔ nɛ na akpe ɔ ho nɛ e ya tsua si, nɛ e pu e nyɔmtsɛ ɔ sika a ngɛ lejɛ ɔ.
19
20 Tsɔlɔ ɔ nɛ na sika tsu yi akpe enuɔ ɔ ba, nɛ e kɛ akpe enuɔ kpa hu ba bɔ he. Nɛ e ke, ‘Nyɔmtsɛ, o ha mi sika tsu yi akpe enuɔ. O nɛ, i kɛ na akpe enuɔ ngɔ piɛ he.’
21 E nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ́ ko bɔɔ mi; ma ngɔ mo ngɔ to níhi fuu a nya. Ba nɛ o kɛ mi ba na bua jɔmi!’
22
23 E nyɔmtsɛ ɔ de lɛ ke, ‘Ayekoo, tsɔlɔ kpakpa, kɛ anɔkualetsɛ! O ye anɔkuale ngɛ nɔ́ ko bɔɔ mi; ma ngɔ mo ngɔ to níhi fuu a nya. Ba nɛ o kɛ mi ba na bua jɔmi!’
24
25 Lɔ ɔ he ɔ, i ye gbeye, nɛ i ya tsua si, nɛ i pu o sika a. Ne o ní!’
26
27 Jinɛ o ko ngɔ ye sika a ya to ngɛ sika tomi he, konɛ ke i ba a, ma ba he ye ní kɛ hekpa.
28 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ he e sika a ngɛ e dɛ, nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ ha nɔ nɛ ngɛ sika tsu yi akpe nyɔngma a.
29
30
Kojomi ligbi nguaa a
31
32 nɛ a ma bua je ma amɛ tsuo a nya ngɛ e hɛ mi. Kɛkɛ ɔ, e ma gba a mi kaa bɔ nɛ to hyɛlɔ gbaa jijɔ, kɛ apletsi mi ɔ.
33 E maa ngɔ jijɔ ɔmɛ ngɔ da e hiɔ nɔ, nɛ apletsi ɔmɛ maa da e muɔ nɔ.
34 Kɛkɛ ɔ, matsɛ ɔ ma de nihi nɛ ngɛ e hiɔ nɔ ɔ ke, ‘Nyɛ nihi nɛ Tsaatsɛ gbaa nyɛ, nyɛɛ ba! Matsɛ yemi ɔ nɛ a dla ngɔ to nyɛ kɛ je be nɛ a to je ɔ sisi ɔ, nyɛ ba ngɔ.
35 Hwɔ ye mi, nɛ nyɛ ha mi ní nɛ i ye; kuma ye mi, nɛ nyɛ ha mi nyu nɛ i nu; nubwɔ ji mi, nɛ nyɛ ha i ba to nyɛ ngɔ.
36 I hɛɛ ye he gu, nɛ nyɛ wo mi tade. I nu hiɔ, nɛ nyɛ ba slaa mi; a wo mi tsu mi, nɛ nyɛ ba ye ngɔ.’
37
38 Mɛni be wa na kaa nubwɔ ji mo, nɛ wa ha o ba to wɔ, aloo kaa o hɛɛ o he gu, nɛ wa wo mo tade?
39 Jehanɛ ɔ, mɛni be wa na mo nɛ o be he wami, aloo kaa a wo mo tsu, nɛ wa ba slaa mo?’
40 Matsɛ ɔ ma he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, be abɔ nɛ nyɛ pee ngɔ ha ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii pe kulaa a, imi nyɛ pee ngɔ ha a nɛ!’
41
42 Hwɔ ye mi, se nyɛ ha we mi ní ma ye; kuma ye mi, se nyɛ ha we mi nyu ma nu;
43 Nubwɔ ji mi, se nyɛ ha we nɛ ma ba to nyɛ; i hɛɛ ye he gu, se nyɛ wui mi tade; i nu hiɔ, nɛ jehanɛ hu a wo mi tsu, se nyɛ ba slaa we mi.’
44
45 Matsɛ ɔ ma he nɔ ke, ‘Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee ke, be abɔ nɛ nyɛ pee we ngɔ ha ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii pee kulaa a, nyɛ pee we ngɔ ha we imi hulɔ.’
46