DANIEL KƐ E HUƐMƐ ƆMƐ A HE SANE
(1.1—6.28)
Nihewi ɔmɛ ngɛ Nebukadnezar we ɔ
1
2
3 Nebukadnezar fa matsɛ we nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma nɛ a tsɛɛ lɛ Ashpenaz ɔ ke e ya hla nihewi komɛ ngɛ nihi nɛ a nuu kɛ je Israel kɛ ba a a kpɛti kɛ ba. E tsɔɔ nya kaa nihewi nɛ ɔmɛ nɛ a pee nihi nɛ je matsɛmɛ kɛ odehehi a we mi,
4 nihi nɛ a he ngɛ fɛu, nɛ a le ní hulɔ, nihi nɛ a je blɔ tsɔse mɛ, nihi nɛ a ní tsɔɔmi yi, nɛ jehanɛ hu, kpa ko be a he. Nihewi nɛ ɔmɛ nɛ a hi kikɛmɛ a su nɛ ɔmɛ, konɛ a nyɛ nɛ a sɔmɔ ngɛ matsɛ we ɔ. Ashpenaz maa tsɔɔ mɛ Babilonia gbi ɔ kanemi kɛ e ngmami.
5 Matsɛ Nebukadnezar fa ke daa ligbi ɔ, a ha nihewi nɛ ɔmɛ lɛ nitsɛ e niye ní kpakpa nɛ e yeɔ, kɛ wai nɛ e nuɔ ɔ eko. E fa ke a tsɔse mɛ jeha etɛ, konɛ lɔ ɔ se ɔ, a ngɔ mɛ kɛ ba lɛ, matsɛ ɔ e ngɔ.
6 Nihi nɛ a hla a, a ti ni komɛ ji Daniel, Hanania, Mishael, kɛ Azaria. Mɛ tsuo a je Yuda wɛtso ɔ mi.
7 Matsɛ we nɔ hyɛlɔ nɔkɔtɔma a ha nihewi ɔmɛ biɛ hehi. E wo Daniel ke Belteshazar; e wo Hanania ke Shadrak; e wo Mishael ke Meshak, nɛ Azaria lɛɛ e wo lɛ Abednego.
8
9 Mawu ha nɛ Ashpenaz na lɛ mɔbɔ.
10 Se akɛnɛ Ashpenaz ngɛ matsɛ ɔ gbeye yee he je ɔ, e de Daniel ke, “Matsɛ ɔ tsɔɔ niye ní nɛ nyɛɛ ye, kɛ dã nɛ nyɛɛ nu. Ke e ba na kaa nyɛɛ lɛɛ nyɛ be nɔmlɔ tso he wami kaa bɔ nɛ nyɛ juami bi nihewi kpa amɛ ngɛ ɔ, e maa gbe mi.”
11
12 “Moo ka wɔ nɛ o hyɛ ligbi nyɔngma. Ha wɔ pui nɛ waa ye, kɛ nyu pɛ nɛ waa nu.
13 Lɔ ɔ se ɔ, nihewi ɔmɛ nɛ mɛɛ matsɛ ɔ niye ní a yeɔ ɔ, ngɔɔ wɔ ngɔ to a he nɛ o hyɛ; konɛ nɔ́ nɛ o to kaa o maa pee wɔ ɔ, o pee.”
14
15 Ligbi nyɔngma se ɔ, a na kaa Daniel, kɛ e huɛmɛ etɛ ɔmɛ plɔke, nɛ a wo lo nihewi ɔmɛ tsuo nɛ mɛɛ a yeɔ matsɛ ɔ niye ní kpakpa a.
16 Lɔ ɔ he ɔ, kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, niye ní kpakpa kɛ dã a nɛ tsɔɔ kaa a ha mɛ ɔ, niye ní nɔ hyɛlɔ ɔ ha we mɛ hu; pui kɛkɛ ji nɔ́ nɛ e haa mɛ.
17
18
19 Matsɛ ɔ kɛ mɛ tsuo sɛɛ ní. Se nihewi ɔmɛ tsuo a kpɛti ɔ, nihi pɛ nɛ Matsɛ Nebukadnezar ná a he bua jɔmi ji Daniel, Hanania, Mishael, kɛ Azaria. Enɛ ɔ he je ɔ, a ngɔ mɛ ngɔ piɛ matsɛ ní tsuli ɔmɛ a he.
20 Be tsuaa be nɛ matsɛ ɔ ma bi a ga womi ngɛ sanehi nɛ hia yi mi susumi wawɛɛ, kɛ nɔ́ he buami nɛ nɔ́ jemi ko be he a he ɔ, e naa kaa nihewi eywiɛ nɛ ɔmɛ a juɛmi mi kuɔ si nyɔngma pe klaali kɛ kunya yeli tsuo nɛ ngɛ e matsɛ yemi he ɔmɛ tsuo.
21 Daniel tsu ní kaa matsɛ ga wolɔ kɛ ya si be nɛ Persia matsɛ, Sirus ba ye Babilonia nɔ kunimi.