Elisha pee yalɔyo ohiatsɛ ko kpakpa
1
2
3
4 Lɔ ɔ se ɔ, moo sɛ tsu mi nɛ o nga sinya kɛ wo o kɛ o bimɛ ɔmɛ nyɛ yi. Nyɛ plɛ nu ɔ kɛ wo buɛ ɔmɛ a mi. Ke eko hyi ɔ, a hɛ lɛ kɛ ya se.”
5
6 Benɛ buɛ ɔmɛ tsuo hyi ɔ, yo ɔ tsɛ e binyumu, nɛ e de lɛ ke e ngɔ buɛ ɔ eko kɛ ba. Se e binyumu ɔ he nɔ ke, “Buɛ kpa ko be hu!” Kɛkɛ nɛ nu ɔ se po.
7 Yo ɔ ho nɛ e ya bɔ Mawu nɔmlɔ ɔ amaniɛ. Nɛ gbalɔ ɔ de lɛ ke, “Yaa nɛ o ya jua nu ɔ nɛ o kɛ wo o he hiɔ ɔmɛ. Nɔ́ nɛ maa piɛ ngɛ se ɔ, o kɛ o bimɛ ɔmɛ nyɛɛ ngɔ nɛ nyɛ kɛ hyɛ nyɛ he nɔ.”
Elisha kɛ Shunem yo niatsɛ ɔ
8
9 Yo ɔ de e huno ke, “Jehanɛ i yɔse kaa nyumu ɔ nɛ pɔɔ wa ngɔ hiɛmɛ nɛ ɔ gumi ɔ, Mawu nɔmlɔ klɔuklɔu ji lɛ.
10 Ha nɛ waa pee tsu nyafii ko ha lɛ ngɛ tsu ɔ yi mi, nɛ waa wo mi sa tso, okplɔɔ, sɛ, kɛ kane, konɛ be tsuaa be nɛ e maa ba wa ngɔ ɔ, e ba hi lejɛ ɔ.”
11
12 E tsɔ e tsɔlɔ Gehazi ke e ya tsɛ Shunem yo ɔ kɛ ba. Nɛ yo ɔ ba da si ngɛ Elisha hɛ mi.
13 Elisha de Gehazi ke, “Mo bi yo ɔ ke dengme nɛ ɔ tsuo nɛ e ngɛ gboe ngɛ wa he ɔ, mɛni e suɔ kaa ma pee ha lɛ? Anɛ e ngɛ sane ko nɛ e maa suɔ nɛ ma kɛ ya fɔ matsɛ, loo asafoatsɛ hɛ mi ha lɛ lo?”
14
15
16
17
18
19 Kɛkɛ nɛ e de e tsɛ ɔ ke, “Ye yi! Ye yi!”
20 Tsɔlɔ ɔ ngɔ jokuɛ nyumuyo ɔ kɛ ya ha e nyɛ, nɛ e nyɛ ɔ ngɔ lɛ kɛ fɔ e tɛ nɔ hluu kɛ ya si piani, kɛkɛ nɛ e gbo.
21 E nyɛ ɔ ngɔ lɛ ya fɔ Mawu nɔmlɔ ɔ sa a nɔ ngɛ hiɔwe tsu ɔ mi. E ngmɛ sinya a mi kɛ wo e yi, nɛ e je kpo.
22 Kɛkɛ nɛ e tsɔ ya de e huno ɔ ke, “Ha nɛ tsɔli ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ ngɔ teji yo kake kɛ ba ha mi nɛ ma sa fo kɛ ya Mawu nɔmlɔ ɔ ngɔ nɛ ma ba.”
23
24 Kɛkɛ nɛ e mia teji yo ɔ, nɛ e de e tsɔlɔ ɔ ke, “Moo wo lohwe ɔ fo mlamlaamla nɛ waa ho; ko gbɔjɔ mi kɛ yaa si ma de mo loko o pee ja!”
25 Yo ɔ pue nɔ kɛ ho Karmel yo ɔ nɔ he nɛ Elisha ngɛ ɔ ya.
26 Tuu fo nɛ o kɛ lɛ ya kpe, nɛ o bi lɛ ke e ngɛ saminya lo. Bi lɛ ke e huno ɔ kɛ e binyumuyo ɔ hu ngɛ saminya lo.”
27 se benɛ e ba su Mawu nɔmlɔ ɔ ngɔ ngɛ yo ɔ nɔ ɔ, e nu Mawu nɔmlɔ ɔ nane. Nɛ jinɛ Gehazi ka kaa e ma tsitsɛɛ lɛ kɛ je lejɛ ɔ, se Elisha de lɛ ke, “Moo ngmɛɛ e he; o nɛ kaa nɔ́ ko ngɛ lɛ haoe lo? Nɛ Yawɛ kɛ nɔ́ nɛ ɔ laa mi, nɛ e de we mi.”
28
29
30
31 Gehazi sɛ a hlami, nɛ e ya wo Elisha dɛma tso ɔ nɔ ngɛ jokuɛ ɔ hɛ mi. Se gbi ko pɛ́, nɛ okadi ko hu be nɛ tsɔɔ kaa jokuɛ ɔ ngɛ wami mi. Lɔ ɔ he ɔ, e kpale e se nɛ e kɛ Elisha ba kpe, nɛ e de lɛ ke, “Jokuɛ ɔ ti si.”
32
33 E nga sinya a kɛ wo mɛ ni enyɔ ɔmɛ a yi, nɛ e fa kue ha Yawɛ.
34
35 Elisha te si nɛ e nyɛɛ kɛ ya kɛ ba ngɛ tsu ɔ mi, nɛ e ho ya bu jokuɛ ɔ nɔ ekohu. Kɛkɛ nɛ jokuɛ ɔ tsile si kpaago; nɛ lɔ ɔ se ɔ, e bli e hɛngmɛ.
36 Elisha tsɛ Gehazi nɛ e de lɛ ke, “Yaa nɛ o ya tsɛ Shunem yo ɔ kɛ ba!” Benɛ yo ɔ ba a, e de lɛ ke, “Ba he o binyumu ɔ!”
37 Yo ɔ kpla si ngɛ Elisha nane nya, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e ngɔ e binyumu ɔ kɛ je kpo.
Nyakpɛ nɔ́ enyɔ kpa komɛ
38
39 A ti nɔ kake ho nga a nɔ ya nɛ e ya tsɔ pui ba kɛ ba; se e ya tsɔ nga mi atlɛ mohu babauu. Benɛ e ba a, e poo a mi tsɔwitsɔwi kɛ wo pɔ buɛ ɔ mi; se e li nɔ́ nɛ ji.
40 Kɛkɛ nɛ a plɛ flɔɔ ɔ kɛ ha ni ɔmɛ nɛ a ye. Se benɛ a ngɛ ní ɔ yee ɔ, a kpa ngmlaa ke, “Mawu nɔmlɔ, duɔ ngɛ ní ɔ mi!” Nɛ a jɔɔ ní ɔ yemi.
41 Elisha de ke a ha lɛ mamu; nɛ e kɛ mamu ɔ wo buɛ ɔ mi, nɛ e de ke, “Plɛ flɔɔ ɔ ha ni ɔmɛ nɛ a ye!” Jehanɛ, nɔ́ yobu ko be mi hu.
42
43 Se e tsɔlɔ ɔ de ke, “Nɔ́ nɛ ɔ tsa be nimli lafa sue!”
44 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ ngɔ ní ɔ ya ha mɛ. Nɛ kaa bɔ nɛ Yawɛ de to ɔ, mɛ tsuo a ye; se kɛ̃ ɔ, eko piɛ.