A gbe Ahab bimɛ ɔmɛ
1
2 “Nyɛ nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a nɔ hyɛli ji nyɛ; nɛ nyɛ ngɛ ta zugba lɛhi, okpɔngɔhi, ta hwumi níhi, kɛ ma nɛ a fia gbogbo ngɔ wo he. Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɛ nine su womi nɛ ɔ nɔ pɛ,
3 nyɛɛ hyɛ nyɛ nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ nɛ hi, nɛ e hɛ mi hu wa pe mɛ tsuo, nɛ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ hi e tsɛ sɛ ɔ nɔ, nɛ nyɛɛ hwu ta kɛ fa nyɛ nyɔmtsɛ ɔ we ɔ he.”
4
5 Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ we ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ, amlaalo ɔ nɛ ngɛ ma a mi ɔ, ma nimeli ɔmɛ, kɛ matsɛ binyumu ɔmɛ a nɔ hyɛli ɔmɛ tsɔ ya de Yehu ke, “O tsɔli ji wɔ; nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ma de wɔ ke waa pee ɔ, wa maa pee. Wɔɔ lɛɛ wa be nɔ ko nɔ ko matsɛ woe; nɔ́ nɛ sa o hɛ mi ɔ, moo pee.”
6
7 Benɛ Yehu womi ɔ ba su Samaria ma nimeli ɔmɛ a dɛ ɔ, a nuu matsɛ binyumu nyingmi kpaago ɔmɛ nɛ a gbe mɛ. Lɔ ɔ se ɔ, a ngɔ a yi koklodo ɔmɛ kɛ wo kusiihi a mi; nɛ a tsɔ nɛ a kɛ ya ha Yehu ngɛ Yezreel.
8
9 E nɔ jena mɔtu ɔ, Yehu ho ya da ma a agbo ɔ nya; nɛ e de ma a tsuo ke, “Imi ji nɔmlɔ nɛ so matsɛ Yoram yi nɔ, nɛ imi nɔuu lɛ i gbe lɛ; nyɛɛ lɛɛ nyɛ yi fɔ. Se ni nɛ ɔmɛ lɛɛ mɛnɔ ji nɔ nɛ gbe mɛ tsuo?
10 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ Yawɛ de ngɛ Ahab we ɔ he ɔ, ekoeko be yaka pee. Nɔ́ nɛ Yawɛ de kɛ gu e tsɔlɔ Eliya nɔ ke e maa pee ɔ, lɔ ɔ e pee nɛ ɔ nɛ.”
11
A gbe matsɛ Ahazia nyɛmimɛ ɔmɛ
12
13 e kɛ Yuda matsɛ, Ahazia nyɛmimɛ ɔmɛ kpe. E bi mɛ ke, “Mɛnɔmɛ ji nyɛ?”
14 Yehu de e we bi ɔmɛ ke, “Nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle!” A nuu mɛ hɛ ngmengmle, nɛ a gbe mɛ ngɛ muɔ ko kasa nya ngɛ lejɛ ɔ. A gbe nimli nyingmi eywiɛ kɛ enyɔ sɔuu; nɔ kake po píɛ.
A gbe Ahab nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo nɛ piɛ ɔ
15
16 nɛ e de lɛ ke, “Ha waa ho nɛ o ya hyɛ kɛ o hɛngmɛ níhi nɛ i pee ha Yawɛ.” Nɛ e kɛ lɛ hi ta zugba lɛ ɔ mi kɛ ho Samaria ya.
17 Benɛ a ya su lejɛ ɔ, Yehu gbe Ahab nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo nɛ piɛ ngɛ lejɛ ɔ. E kpata mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ a hɛ mi; nɔ kake ngmelu po píɛ. Nɔ́ nɛ Yawɛ de Eliya ke e maa ba mi ji nɛ ɔ nɛ.
A gbe Baal jali ɔmɛ
18
19 Lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya kpee Baal gbali ɔmɛ, Baal jali ɔmɛ, kɛ Baal wɔnɔ ɔmɛ tsuo pɛpɛɛpɛ kɛ ba ha mi; a ko si nɔ ko nɔ ko. I ma nɛ ma ba sã bɔ ngua ko ha Baal; nɔ nɛ bɛ ɔ, a maa gbe lɛ.” (Blɔɔ ga nɛ Yehu to nɛ e kɛ ma kpata Baal jali ɔmɛ a hɛ mi ji nɛ ɔ nɛ.)
20 Jehanɛ, Yehu fa ke a fiɛ nɛ a kɛ kpee ma a kɛ ba ye nyami ligbi pɔtɛɛ ko kɛ wo Baal hɛ mi nyami; nɛ a pee ja.
21 Yehu tsɔ nɛ a ya kpee Israel ma a, kɛ Baal jali ɔmɛ tsuo kɛ ba Baal piɛ ɔ mi. Baal piɛ ɔ mi hyi tɔ kɛ nimli; e piɛ nɔ ko nɛ bɛ.
22 Kɛkɛ nɛ Yehu de nɔ nɛ hyɛɛ tade ɔmɛ a nɔ ɔ ke, “Je tade ɔmɛ kpo, nɛ o dla kɛ ha Baal jali ɔmɛ tsuo!”
23 Enɛ ɔ se ɔ, Yehu kɛ Rekab binyumu Yehonadab sɛ Baal piɛ ɔ mi; nɛ Yehu de Baal jali ɔmɛ ke, “Nyɛɛ hyɛ nɛ Yawɛ tsɔlɔ ko nɛ ko ba futu nyɛ ngɛ hiɛ ɔ, kaa ja Baal jali ɔmɛ pɛ.”
24 Jehanɛ e kɛ Yehonadab ya bɔni bɔhi, kɛ sami bɔhi sami. Jamɛ a be ɔ, Yehu ngɔ nimli nyingmi kpaanyɔ kɛ to kpo ɔ nya, nɛ e de mɛ ke, “Nimli nɛ ɔmɛ nɛ i ngɔ kɛ wo nyɛ dɛ ɔ, nyɛɛ gbe mɛ tsuo pɛpɛɛpɛ. Ke a ti nɔ ko ma fo ɔ, a maa gbe nɔ nɛ ha nɛ e je ɔ ngɔ to nya.”
25
26 nɛ a ya muɔ amagahi nɛ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a sã mɛ.
27 A ku Baal amaga a ngɔ pue si, nɛ a gbɛ piɛ ɔ; nɛ a ngɔ lejɛ ɔ kɛ pee agbotso kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.
28
29
30 Yawɛ de Yehu ke, “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o pee ɔ sa ye hɛ mi; bɔ nɛ i to nɛ ma pee Ahab we ɔ, ja o pee ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, o bimɛ maa hi Israel matsɛ sɛ ɔ nɔ kɛ yaa si yi nɔ eywiɛne ɔ.”
31 Se Yehu yi Yawɛ, Israel Mawu ɔ mlaa a nɔ kɛ e tsui tsuo. Mohu ɔ, e ya wo Yeroboam, nɔ nɛ ha Israel pee yayami ɔ nane.
Yehu gbenɔ
32
33 kɛ je Yordan pa a beleku je kɛ ya si Aroer, ngɛ Arnon pa a nya, ngɛ omleyi je tɔɔ. Enɛ ɔ ji Gilead bi, kɛ Bashan bi a zugba a hehi nɛ Gad wɛtso ɔ, Ruben wɛtso ɔ, kɛ Manase nɔ́ fa a hi ɔ nɛ.
34
35 Yehu ba gbo nɛ a pu lɛ ngɛ Samaria; nɛ e binyumu Yehoahaz ba ye matsɛ ngɛ e se.
36 Yehu ye Israel nɔ matsɛ ngɛ Samaria jeha nyingmi enyɔ kɛ kpaanyɔ.