Eliya kɛ Baal gbali ɔmɛ
1
2 Nɛ Eliya pue nɔ kɛ ho.
3 lɔ ɔ he ɔ, Ahab tsɛ Obadia, matsɛ we ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ. (Obadia yeɔ Yawɛ gbeye wawɛɛ nitsɛ.
4 Benɛ Yezebel ngɛ Yawɛ gbali ɔmɛ gbee ɔ, Obadia ngɔ gbali lafa ngɔ laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, nɛ e ha mɛ niye ní kɛ nyu; gbali nyingmi enuɔ ngɛ kuu kake mi, nɛ nyingmi enuɔ hu ngɛ kuu kake mi).
5 Ahab de Obadia ke, “Ha nɛ wa ya kpa zugba a nɔ nɛ waa hyɛ kaa wa ma na nga ngɛ pa amɛ, kɛ kɔ̃ ɔmɛ a mi ba ha wa okpɔngɔ ɔmɛ, kɛ teji okpɔngɔ ɔmɛ nɛ a kpe, konɛ wa ko ba gbe wa lohwe ɔmɛ.”
6 Lɔ ɔ he ɔ, a dla zugba a he nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ ma ya kpa; Ahab gu he kake, nɛ Obadia hu gu he kake.
7
8
9
10 I na Yawɛ, o Mawu ɔ kaa e píɛ ma ko, loo zugba ko nɔ nɛ matsɛ ɔ tsɔɛ kɛ yɛ nɛ a ya hla mo. Be tsuaa be nɛ matsɛ, aloo zugba a nɔ yelɔ ngɛ he nɛ a tsɔ kɛ ya a ha a nu sisi kaa o be lejɛ ɔ, Ahab ha nɛ jamɛ a matsɛ ɔ, aloo zugba a nɔ yelɔ ɔ ka kita ke o be lejɛ ɔ niinɛ.
11 Nɛ moo o deɔ mi ke ma ya nɛ ma ya de ye nyɔmtsɛ Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ!
12 Ke i je o ngɔ kɛ ho piɔ ɔ, Yawɛ mumi ɔ ma ba ngɔ mo kɛ ho he ko ya nɛ i li. Nɛ e maa ba mi kaa ke i ya de Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ, nɛ e ba, nɛ e ba nɛ mo ɔ, e maa gbe mi. Mo kai kaa kɛ je ye jokuɛ mi tɔɔ ɔ, i yee Yawɛ gbeye.
13 Anɛ o nui kaa benɛ Yezebel ngɛ Yawɛ gbali ɔmɛ gbee ɔ, i ngɔ a ti nihi lafa ngɔ laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, nɛ i ha mɛ niye ní kɛ nyu lo? I ngɔ gbali nyingmi enuɔ ngɔ to he kake, nɛ i ngɔ nyingmi enuɔ hu ngɔ to he kake.
14 Mɛni he je mɔ lɛ o deɔ mi ke ma ya de ye nyɔmtsɛ Ahab ke o ngɛ hiɛ ɔ? Pe o ngɛ hlae nɛ e gbe mi?”
15
16
17 Benɛ Ahab na lɛ ɔ, e bi ke, “Mo, Israel nya doolɔ ɔ ji nɛ ɔ?”
18
19 Lɔ ɔ he ɔ, moo tsɔ nɛ a ya bua Israel ma a tsuo nya nɛ a kɛ mi ba kpe ngɛ Karmel yo ɔ nɔ. Ngɔɔ Baal gbali lafa eywiɛ kɛ nyingmi enuɔ ɔmɛ, kɛ yo mawu Ashera gbali lafa eywiɛ ɔmɛ nɛ a nyɛɛɔ Manyɛ Yezebel se ɔ hu kɛ ba.”
20
21 Eliya hɛ lɛ kɛ su ma a he, nɛ e bi mɛ ke, “Kɛ yaa si mɛni be loko nyɛ maa pee nyɛ juɛmi ngɛ nɔ́ enyɔ nɛ ɔmɛ a he? Ke Yawɛ ji Mawu ɔ, nyɛ ja lɛ; ke Baal ji Mawu ɔ, nyɛ ja lɛ.” Se ma a ha we lɛ heto.
22 Lɔ ɔ se ɔ, Eliya de ke, “Imi nɔ kake too ji Yawɛ gbalɔ nɛ piɛ, se Baal gbali ɔmɛ lɛɛ a hiɛmi ji nimli lafa eywiɛ kɛ nyingmi enuɔ.
23 Nyɛ ha nɛ a ba ha wɔ na ku enyɔ. Baal gbali ɔmɛ nɛ a hla kake ha a he nɛ a gbe. A poo lɛ kpɔ nya kpɔ nya, nɛ a to ngɔ pue lɛ́ nɔ, se a ko wo sisi la. Imi hu ma ngɔ na ku kake ɔ, nɛ ma pee ja nɔuu.
24 Lɔ ɔ se ɔ, Baal gbali ɔmɛ nɛ a fa kue ha a mawu ɔ, konɛ imi hu ma fa kue ha Yawɛ, nɛ mawu nɛ ma ha la maa ba a, lɛ ji Mawu.”
25
26
27
28 Enɛ ɔ he je ɔ, Baal gbali ɔmɛ kpa huhui wawɛɛ pe kekle ɔ. Nɛ kaa bɔ nɛ a kusumi ngɛ ɔ, a ngɔ ha kɛ klaate kɛ poo a he kɛ ya si muɔ bɔni bemi.
29 A hɛɛ mi kikɛ nɛ ɔ kɛ munyu tumi basabasa hluu kɛ ya si pu plɛplɛ; se heto ko bɛ, nɛ gbi ko hu pɛ́.
30
31
32 E kɛ tɛ nɛ ɔmɛ dla puɛ bɔ sami la tɛ kɛ ha Yawɛ. E tsua muɔ kɛ bɔle bɔ sami la tɛ ɔ, nɛ e mi kuɔ bɔ nɛ nyu lita nyɔnyma kɛ eywiɛ, loo nɔ maa ya mi.
33 Lɔ ɔ se ɔ, e to lɛ́ ngɔ pue bɔ sami la tɛ ɔ nɔ; nɛ e poo na ku ɔ kpɔ nya kpɔ nya, nɛ e to ngɔ pue lɛ́ ɔ nɔ. Nɛ e de ke, “Nyɛ ya yɛ nyu buɛ eywiɛ ba pue sami bɔ ɔ, kɛ lɛ́ ɔ nɔ.” A pee ja,
34 nɛ e de ke, “Nyɛɛ pee ja ekohu si enyɔne”, nɛ a pee ja. E kpale de ke, “Nyɛɛ pee ja ekohu si etɛne”; nɛ a pee.
35 Nyu ɔ nyɛɛ kɛ bɔle bɔ sami la tɛ ɔ kɛ ya pue muɔ ɔ mi, nɛ muɔ ɔ hyi.
36
37 Moo bu mi tue, Yawɛ; moo bu mi tue, konɛ ma nɛ ɔ nɛ ná nɛ a le kaa mo, Yawɛ ji Mawu, nɛ o kpale ngɔ mɛ kɛ ma o ngɔ ekohu.”
38
39 Benɛ ma a tsuo na nɔ́ nɛ ɔ, a ngɔ a hɛ mi ngɔ bu si, nɛ a de ke, “Yawɛ ji Mawu! Yawɛ ji Mawu!”
40
Nyu hwɔ ɔ se po
41
42
43 E de e tsɔlɔ ɔ ke, “Yaa nɛ o ya hyɛ wo mi blɔ ha.”
44 Benɛ tsɔlɔ ɔ ya hyɛ si kpaagone ɔ, e ba ba de Eliya ke, “I na bɔku nyafii kaa nɔmlɔ nine nɛ te si kɛ je wo ɔ mi kɛ ma.”
45
46 Yawɛ ha Eliya he wami; e fi e tade ɔ ngɔ wo e mlɛ mi, nɛ e gbɔ fo kɛ ya be Ahab he kɛ ho Yezreel ya tɔɔ.