Matsɛ David bwɔbwɔɛ si
1
2 Enɛ ɔ he je ɔ, e tsɔli ɔmɛ ba de lɛ ke, “Nɛnɛ, ha nɛ wa ya hla yiheyo ko kɛ ba ha mo, nɛ e ba hyɛ mo. E ma ba hwɔ o kasa nya, bɔ nɛ pee nɛ o he nɛ dɔ la.”
3 A ya kpa Israel zugba a nɔ tsuo kaa a maa na yiheyo ko nɛ he ngɛ fɛu lo, kɛ ya si a ya na Abishag ngɛ Shunem; nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba ha matsɛ ɔ.
4 Yiheyo nɛ ɔ he ngɛ fɛu saminya. E ba hi matsɛ ɔ he, nɛ e hyɛ lɛ, se matsɛ ɔ tɛ e he.
David se yelɔ
5
6
7 E kɛ Zeruya binyumu Yoab, kɛ osɔfo Abiatar sɛɛ e yi mi tomi ɔ he ní, nɛ a kplɛɛ kaa a maa piɛ e he.
8 Se osɔfo Zadok, Yehoyada binyumu Benaya, gbalɔ Natan, Shimei, Rei, kɛ nyumuhi katsɛmɛ ɔmɛ nɛ a kɛ David ngɛ ɔ, mɛɛ a piɛ we Adoniya he.
9
10 Se e tsɛbinyumu Salomo, gbalɔ Natan, Benaya, kɛ nyumuhi katsɛmɛ ɔmɛ lɛɛ e kpee we mɛ.
A wo Salomo matsɛ
11
12 Ha ma wo mo ga nɛ o kɛ he mo nitsɛ o yi wami, kɛ o bi Salomo hu yi wami.
13 Yaa Matsɛ David ngɔ esɔ, nɛ o ya de lɛ ke, ‘Ye nyɔmtsɛ matsɛ! Anɛ o ka we mi kita kaa ye bi Salomo ma ba ye tsɛ ngɛ o se lo? Mɛni he je mɔ nɛ Adoniya ngɛ matsɛ yee ɔ?’ ”
14 Natan ya nɔ nɛ e de lɛ ke, “Be mi nɛ o kɛ matsɛ ɔ ngɛ munyu tue ɔ, ma nyɛɛ o se kɛ ba, nɛ ma ba ma nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ma de ɔ nɔ mi.”
15
16 Batsheba kpla si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi, nɛ Matsɛ David bi lɛ ke, “Mɛni o ngɛ hlae?”
17
18 Se Adoniya ba bɔni tsɛ yemi momo be mi nɛ o li he nɔ́ ko.
19 E gbe to, na, kɛ lohwehi nɛ wo zɔ babauu, nɛ e kpee o binyumu ɔmɛ tsuo, osɔfo Abiatar, kɛ o tatsɛ Yoab; se o bi Salomo lɛɛ e kpee we lɛ.
20 Ye nyɔmtsɛ matsɛ, Israel ma a tsuo ngɛ mo blɔ hyɛe nɛ o tsɔɔ mɛ nɔ nɛ maa ye tsɛ ngɛ o se.
21 Ke o pee we ja, nɛ hwɔɔ se o ba gbo ɔ, a kɛ imi, kɛ ye bi Salomo maa ye kaa nɔ se blɔ tsɔɔli.”
22
23 A ya bɔ matsɛ ɔ amaniɛ ke gbalɔ ɔ ba lejɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ Natan sɛ tsu ɔ mi, nɛ e ya kpla si ngɛ Matsɛ David hɛ mi,
24 nɛ e de lɛ ke, “Ye nyɔmtsɛ matsɛ, anɛ o de ke Adoniya ma ba ye tsɛ ngɛ o se lo?
25 Mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, e ya gbe to, na, kɛ lohwehi nɛ wo zɔ babauu. E kpee o binyumu ɔmɛ tsuo, kɛ o tatsɛ Yoab, kɛ osɔfo Abiatar; nɛ amlɔ nɛ ɔ, a kɛ lɛ ngɛ ní yee, nɛ a ngɛ ní nue, nɛ a ngɛ ose hee kɛ ngɛ dee ke, ‘Matsɛ Adoniya yi nɛ na wami oo!’
26 Se imi o tsɔlɔ ɔ, kɛ osɔfo Zadok kɛ Benaya, kɛ o bi Salomo lɛɛ e kpee we wɔ.
27 Anɛ nɛnɛ le sane nɛ ɔ, nɛ o ha we nɛ imi o tsɔlɔ ɔ nɛ le nɔ nɛ ma ba ye tsɛ ngɛ o se lo?”
28
29 Matsɛ ɔ ka kita ke, “I na Yawɛ, hɛ kalɔ ɔ nɛ je mi kɛ je ye haomi ɔmɛ tsuo a mi ɔ
30 kaa si ko nɛ i wo mo ngɛ Yawɛ, Israel Mawu ɔ hɛ mi ke o bi Salomo maa ye tsɛ ngɛ ye se ɔ, ma ye jamɛ a si womi ɔ nɔ mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ.”
31
32
33 e de mɛ ke, “Nyɛɛ ngɔ Salomo, kɛ ye tsɔli ɔmɛ kɛ ya Gihon. Salomo nɛ hi imi nitsɛ ye teji okpɔngɔ ɔ nɔ,
34 nɛ osɔfo Zadok, kɛ gbalɔ Natan nɛ a pɔ lɛ nu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a wo lɛ matsɛ, nɛ e ye Israel nɔ. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ kpa titimati, nɛ nyɛ he ose ke, ‘Matsɛ Salomo yi nɛ na wami!’
35 Jehanɛ, nyɛɛ nyɛɛ e se kɛ ba hiɛ ɔ, nɛ e ba hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ; ejakaa i hla lɛ kaa e ye tsɛ ngɛ Israel kɛ Yuda ngɛ ye se.”
36
37 Kaa bɔ nɛ Yawɛ kɛ mo, ye nyɔmtsɛ matsɛ hi si ɔ, e kɛ Salomo nɛ hi si ja nɔuu; nɛ e ha e yi nɔ nɛ jɔ po pe o nɔ́ ɔ.”
38
39 Benɛ a su Gihon ɔ, osɔfo Zadok ya ngɔ nu kɛ koli ɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi, nɛ e pɔ Salomo nu. Lɔ ɔ se ɔ, a kpa titimati; nɛ ma a tsuo he ose ke, “Matsɛ Salomo yi nɛ na wami oo!”
40 Jehanɛ, ma a tsuo hwɔ lele kɛ nyɛɛ e se nɛ a kpale kɛ ba. Benɛ a ma a tsuo, a ngɛ bɛ kpae, nɛ a ngɛ nyae hoo; nɛ nɔ́ nɛ ɔ ha zugba a huanya.
41
42 E nya na we nɛ e nɔ si nɛ osɔfo Abiatar bi Yonatan ba hia kpo ngɛ lejɛ ɔ. Adoniya de lɛ ke, “O le bami! Ma mi nɔkɔtɔma ji mo; be nɛ ɔ mi piɔ ɔ, o hɛɛ manye munyu kɛ ba.”
43
44 Nɛnɛ tsɔ osɔfo Zadok, gbalɔ Natan, Yehoyada binyumu Benaya, kɛ matsɛ we bi a tabo ɔ, nɛ a ya kpee Salomo. A ngɔ lɛ ngɔ hi Matsɛ David nitsɛ teji okpɔngɔ nɔ,
45 nɛ osɔfo Zadok, kɛ gbalɔ Natan ya pɔ lɛ nu, nɛ a wo lɛ matsɛ ngɛ Gihon. Nɛ́ a je lejɛ ɔ, a hwɔ lele kɛ nyɛɛ e se kɛ ba sɛ ma a mi; nɛ ma a mi pee hoo. Lɔ ɔ ji ngmlaa nɛ o nu ɔ nɛ.
46 Amlɔ nɛ ɔ, Salomo ji nɔ nɛ ngɛ matsɛ sɛ ɔ nɔ.
47 Jehanɛ se hu, matsɛ tsɔli ɔmɛ ya nɛ a ya ha Matsɛ David manye, nɛ a de lɛ ke, ‘O Mawu ɔ nɛ ha nɛ Salomo nɛ na biɛ pe mo, nɛ e yi nɔ hu nɛ jɔ pe o be ɔ mi.’ Kɛkɛ nɛ Matsɛ David ma e yi si ngɛ e sa a nɔ,
48 nɛ e sɔle ke, ‘A je Yawɛ, Israel Mawu ɔ yi kaa e hla ye binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake kɛ ba hi ye sɛ ɔ nɔ mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ; nɛ i na nɔ́ nɛ ɔ kɛ imi nitsɛ ye hɛngmɛ.’ ”
49
50 Adoniya ye Salomo gbeye wawɛɛ nitsɛ; e ya sɛ bo tsu ɔ mi, nɛ e ya fua bɔ sami la tɛ ɔ he koli ɔmɛ.
51 A ya bɔ Salomo amaniɛ ke Adoniya ngɛ lɛ gbeye yee, nɛ e ya sa we ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ he ngɛ bo tsu ɔ mi. Jehanɛ a de lɛ ke Adoniya ke, “Kekleekle ɔ, ma suɔ nɛ Salomo nɛ ka mi kita kaa e be mi gbee.”
52
53 Matsɛ Salomo tsɔ nɛ a ya ngɔ Adoniya kɛ je bɔ sami la tɛ ɔ he kɛ ba. Adoniya ba nɛ e ba kpla si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi; nɛ Salomo de lɛ ke, “Yaa o we mi.”