A hla yo ha Isak
1
2 Ligbi ko ɔ, e de e tsɔlɔ nɔkɔtɔma nɛ hyɛɛ lɛ Abraham ɔ níhi tsuo a nɔ ɔ ke, “Ngɔɔ o nine ba wo ye fiɔ enyɔ ɔmɛ a kpɛ,
3 ngɛ Yawɛ, hiɔwe kɛ zugba Mawu ɔ biɛ mi, kaa o be yo hlae kɛ ha ye binyumu Isak kɛ je Kanaan bi ɔmɛ nɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ a kpɛti.
4 Mohu ɔ, o maa kpale o se kɛ ya zugba nɔ he nɛ a fɔ mi ngɛ ɔ, nɛ o ya hla yo ngɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti ba ha ye bi Isak.”
5
6
7 Yawɛ Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ, ngɔ mi kɛ je tsaatsɛ we mi, kɛ ye weku li a zugba nɔ, nɛ e wo mi si ke e kɛ zugba nɛ ɔ ma ha ye nina. Yawɛ nitsɛ maa tsɔ e bɔfo ɔ kɛ nyɛɛ o hɛ mi nɛ o ma ya hla yo ngɛ lejɛ ɔ ba ha ye bi ɔ.
8 Ke yo ɔ kplɛɛ we kaa e kɛ mo maa ba a, lɛɛ o tɔ we ye kita nɛ ɔ nɔ. Se ye bi ɔ lɛɛ o kɛ lɛ ko ya lejɛ ɔ kɔkɔɔkɔ.”
9 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ ngɔ e nine kɛ wo e nyɔmtsɛ Abraham fiɔ enyɔ ɔmɛ a kpɛ, nɛ e ka kita kaa e maa pee bɔ nɛ Abraham de lɛ ɔ.
10
11 Gbɔkuɛ nya si ɔ, e ha afukpɔngɔ ɔmɛ bu si ngɛ vu ko he ngɛ ma a nya. Jamɛ a be ɔ mi lɛ yihi jeɔ kpo kɛ ba yɛɔ nyu.
12 Tsɔlɔ ɔ fa kue ha Yawɛ ke, “Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu! I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma ye manye mwɔnɛ ɔ, nɛ o je o suɔmi kpo ha ye nyɔmtsɛ Abraham.
13 O nɛ, i daa si ngɛ vu nɛ ɔ he kɛ yaa si ma mi yihewi ɔmɛ maa je kpo kɛ ba hiɛ ɔ nɛ a ba yɛ nyu.
14 Ma de a ti nɔ kake ke, ‘I kpa mo pɛɛ, moo ba o buɛ ɔ nya si nɛ o ha mi nyu ma nu’. Ke e de mi ke ‘He nyu nɛ o nu, nɛ ma ya yɛ eko ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu’ ɔ, ha jamɛ a yiheyo ɔ nɛ e pee nɔ nɛ o hla kɛ ha o tsɔlɔ Isak. Ke e ba mi ja a, ma le kaa o suɔ ye nyɔmtsɛ ɔ.”
15
16 Rebeka he ngɛ fɛu saminya. Yomiyo ji lɛ; e li nyumu. E be kɛ ho vu ɔ nya ya ya yɛ nyu kɛ wo e buɛ ɔ mi, nɛ e kpale kɛ ma.
17 Kɛkɛ nɛ tsɔlɔ ɔ tu fo nɛ e kɛ lɛ ya kpe, nɛ e de lɛ ke, “I kpa mo pɛɛ, ha mi o buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ nɛ ma nu.”
18
19 Lɔ ɔ se ɔ, Rebeka de Abraham tsɔlɔ ɔ ke, “I yaa yɛ nyu ɔ eko kɛ ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hulɔ kɛ yaa si mɛ tsuo a maa tɔ.”
20 E he sɔ kɛ plɛ nyu nɛ ngɛ buɛ ɔ mi ɔ kɛ wo lohwe ɔmɛ a nyu numi nɔ́ ɔ mi, nɛ e tu fo kɛ ho vu ɔ he ya ya yɛ nyu kɛ ba ha afukpɔngɔ ɔmɛ tsuo nɛ a nu.
21 Nyumu ɔ pee dii kɛ ngɛ lɛ hyɛe kaa e maa na kaa Yawɛ gbaa e blɔ hiami ɔ nɔ, nɛ e ye manye lo.
22
23 Lɔ ɔ se ɔ, e bi lɛ ke, “I kpa mo pɛɛ, mɛnɔ bi ji mo? Anɛ i kɛ ye we bi ɔmɛ ma na blɔ ngɛ o tsɛ we ɔ mi nɛ waa to lejɛ ɔ lo?”
24
25 Wa ngɛ nga kɛ lohwehi a niye ní babauu, nɛ he ko hu ngɛ nɛ nyɛ maa to.”
26
27 E de ke, “A je Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi, kaa e na ye nyɔmtsɛ ɔ mɔbɔ, nɛ e ye si nɛ e wo lɛ ɔ nɔ. Yawɛ kpaka mi tɛɛ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ weku li a ngɔ.”
28
29 Rebeka ngɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Laban. Benɛ Laban na gugwɔ mi ga a, kɛ kɔni si ga amɛ ngɛ e nyɛmiyo ɔ kɔni si, nɛ e nu nɔ́ nɛ nyumu ɔ de lɛ ɔ, e gbɔ fo kɛ ya na nyumu ɔ ngɛ vu ɔ he. Abraham tsɔlɔ ɔ daa si ngɛ e we afukpɔngɔ ɔmɛ a he ngɛ lejɛ ɔ kɛ mwɔɔ.
30
31 Laban de lɛ ke, “Ba nɛ waa ho we mi ya, mo nyumu nɛ Yawɛ gbaa mo! Mɛni he je o daa si ngɛ magbɛ nɔ ngɛ hiɛ ɔ? I dla tsu ko mi ha mo ngɛ we ɔ mi. O we afukpɔngɔ ɔmɛ hu blɔ ngɛ kɛ ha mɛ.”
32
33 Jehanɛ, a kɛ niye ní ba ma Abraham tsɔlɔ ɔ hɛ mi. Se e de ke, “I be ní yee; ja i bɔ nyɛ ye nyɛɛmi mi amaniɛ loko ma ye ní.”
34
35 Yawɛ gbaa ye nyɔmtsɛ ɔ saminya, nɛ e pee lɛ niatsɛ. Yawɛ ha lɛ tohi, nahi, sika hiɔ, sika tsu, kɛ nyɔguɛhi nyumuhi kɛ yihi, afukpɔngɔhi, kɛ tejihi.
36 Ye nyɔmtsɛ ɔ yo Sara fɔ binyumu ha lɛ benɛ lɛ Sara a bwɔ, nɛ ye nyɔmtsɛ Abraham ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e ngɛ ɔ kɛ ha bi nɛ ɔ.
37 Ye nyɔmtsɛ ɔ ha nɛ i ka lɛ kita. E de mi ke, ‘Ko hla yo ha ye bi ɔ kɛ je Kanaan bi ɔmɛ nɛ i kɛ mɛ ngɛ ɔ a kpɛti.
38 Mohu ɔ, yaa tsaatsɛ weku li, kɛ ye nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ nɛ o ya hla yo ngɛ lejɛ ɔ ha ye bi ɔ.’
39 I bi ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Ke yo ɔ kplɛɛ we kaa e maa nyɛɛ ye se kɛ ba a nɛɛ?’
40 E he nɔ ke, ‘Yawɛ nɛ i buɔ lɛ tue daa nɛ ɔ, maa tsɔ e bɔfo ɔ nɛ e kɛ mo maa ya, nɛ e ma ha o blɔ ɔ maa da mo. O ma ya hla yo kɛ ba ha ye bi ɔ kɛ je ye nyɛmimɛ ɔmɛ, kɛ tsaatsɛ weku li ɔmɛ a kpɛti.
41 Nɔ́ nɛ kɔɔ kita nɛ o ka mi ɔ he ɔ, ke o ya ye nyɛmimɛ ɔmɛ a ngɔ nɛ a he we mo ɔ, o tɔ we kita.’
42
43 lɛɛ ha nɛ, kaa bɔ nɛ i daa si ngɛ vu nɛ ɔ he ɔ, yiheyo ko nɛ ba yɛ nyu. Ke yiheyo ɔ ba a, ma de lɛ ke e ha mi e buɛ ɔ mi nyu ɔ bɔɔ nɛ ma nu.
44 Ke e kplɛɛ, nɛ jehanɛ se hu e de mi ke e maa yɛ nyu ha ye afukpɔngɔ ɔmɛ nɛ a nu ɔ, ha nɛ e pee yo nɛ mo nitsɛ o hla kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ.’
45 Benɛ i na we nɛ ma gbe ye kue fami nɛ ɔ nya a, Rebeka ba hia kpo ngɛ lejɛ ɔ kɛ buɛ ngɛ e konɔ. E be kɛ ho vu ɔ he ya ya yɛ nyu. I de lɛ ke, ‘I kpa mo pɛɛ, ha mi nyu bɔɔ nɛ ma nu.’
46 Amlɔ nɔuu ɔ, e ba e buɛ ɔ nya si nɛ e de ke, ‘Ba he nyu nɛ o nu konɛ ma yɛ eko ba ha o we afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu.’ I nu nyu ɔ, nɛ e ya yɛ eko ba ha afukpɔngɔ ɔmɛ hu nɛ a nu.
47 I bi lɛ ke, ‘Mɛnɔ bi ji mo?’ Nɛ e he nɔ ke, ‘Tsaatsɛ biɛ ji Betuel, Nahor kɛ e yo Milka a bi ɔ.’ Lɔ ɔ se ɔ, i kɛ ga wo e gugwɔ mi nɛ i kɛ kɔni si gahi hu wo e kɔni si.
48 I kpla si nɛ i ja Yawɛ. I je Yawɛ, ye nyɔmtsɛ Abraham Mawu ɔ yi kaa e kpaka mi tɛɛ kɛ ba ye nyɔmtsɛ ɔ weku no ɔ ngɔ, nɛ i ba na e biyo ɔ nɛ ma ba pee ye nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo ɔ.
49 Lɔ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ bie ke, anɛ nyɛ ma je nyɛ suɔmi kpo kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ lo? Ke nyɛ maa pee ja jio, nyɛ be ja pee jio, nyɛ de mi, konɛ ma na he nɛ ma gu.”
50
51 O nɛ, Rebeka a ji nɛ ɔ nɛ. Ngɔɔ lɛ kɛ ho nɛ e ya pee o nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔ yo, kaa bɔ nɛ Yawɛ nitsɛ de ɔ.”
52 Benɛ Abraham tsɔlɔ ɔ nu heto nɛ a ha lɛ ɔ, e kpla si nɛ e ja Yawɛ.
53 Lɔ ɔ se ɔ, e je sika hiɔ, sika tsu, june níhi, kɛ tadehi kpo, nɛ e kɛ ha Rebeka. Jehanɛ, e ha Rebeka nyɛminyumu ɔ, kɛ e nyɛ hu nike níhi nɛ a he jua wa.
54
55
56
57
58 Kɛkɛ nɛ a tsɛ Rebeka nɛ a bi lɛ ke, “Anɛ o suɔ kaa o kɛ nyumu nɛ ɔ maa ya lo?”
59
60 A gbaa Rebeka, nɛ a de lɛ ke,
61
62
63 Ligbi ko gbɔkuɛ nya si ɔ, e je kpo kɛ ho nga a nɔ ya konɛ e ya pue e yi mi bɔɔ, nɛ e na kaa afukpɔngɔ komɛ ma.
64 Benɛ Rebeka na Isak ɔ e kple si kɛ je afukpɔngɔ ɔ nɔ
65 nɛ e bi Abraham tsɔlɔ ɔ ke, “Nyumu ɔ nɛ nyɛɛ nga a nɔ jii kɛ ma wa ngɔ nɛ ɔ, mɛnɔ ji lɛ?”
66
67 Lɔ ɔ se ɔ, Isak ngɔ Rebeka kɛ ho bo tsu ɔ nɛ e nyɛ Sara hi mi ɔ mi ya. E kɛ lɛ hi si kaa e yo, nɛ e suɔ lɛ saminya. Rebeka ba pee bua womi nɔ́ pɔtɛɛ ko kɛ ha Isak ngɛ e nyɛ gbenɔ se.